V týchto jarných dňoch pri pohľade von oknom si môžeme všimnúť, ako žiara nového dňa preniká nočné temnoty, a tým uplynulá noc stráca svoju moc. Svit a lúče rána prežarujú tmu noci a jej nočný chlad je nahradený teplom príjemných slnečných lúčov. Spoločne sme tak vkročili do otáľajúceho, ale predsa len prebúdzajúceho sa jarného obdobia. Na lúkach a pasienkoch, ktoré boli ešte pred nedávnom zazimované, sa teraz zelenie tráva. A oziminy na poliach sa neisto, ale predsa, predierajú zo zeme na svetlo sveta, aby nám mohli dať úrodu v pravý čas. Listnaté a ovocné stromy rovnako už zaregistrovali, že slnko občas hreje oveľa viac a dni sú oveľa teplejšie. A tak aj oni začínajú sa predierať k jarnému životu. Vidíme pučať ich lístie a obdivujeme pestrosť ich kvetov. Jar je jedno z najkrásnejších ročných období a mnohí z nás ho máme vo všeobecnosti radi. A to nielen pre spomenuté prírodné fakty, ktoré sprevádzajú život na zemi, ale i pre to, že nám toto obdobie prináša elán, povzbudenie a nové nadšenie k životu.
Pokračujte v čítaní v detaile článku ...
Podobne ako ranná udalosť, pri ktorej vidíme zásadnú zmenu v režime dňa, tak aj udalosť Ježišovho zmŕtvychvstania zásadne zmenila poňatie ľudského života a jeho smrti. Zahnala temnotu starej noci a nahradila ju novým pravým svetlom. Veď Kristovo zmŕtvychvstanie je najvlastnejším stredobodom kresťanskej viery. A dáva zmysel ľudskému životu, snaženiu, ľudským námahám, ako i bolestiam a strádaniam. Podobá sa duchovnému ohnisku, do ktorého sa zbiehajú lúče svetla, aby naplnili náš život viery, duchom a ohňom nadšenia a presvedčenia o jeho význame.
V tomto jarnom období slávime Veľkú noc a Kristovo zmŕtvychvstanie. Tá tohtoročná bola síce iná, ale v podstate kresťanstva priniesla to isté veľkonočné posolstvo ako po iné predošlé roky. Máme tu v tomto roku 2020 po vonkajšej stránke obdobie izolácie a spoločenských i ekonomických obmedzení a to pre pandémiu koronavírusu. Po vnútornej stránke tu však máme i dôvody k vnútornej radosti, nadšeniu a novému oduševneniu. Tie nám neprináša len meniace sa ročné obdobie zo zimného na jarné, ale nám ich priniesla predovšetkým radostná zvesť. Zvesť, že Kristus žije! Je medzi nami a „kráča s nami“ – ako kráčal s emauzskými učeníkmi. To je tá duchovná radosť, ktorá rozpaľuje naše srdcia a dáva im stále nové odhodlanie a impulz do života!
V tejto veľkonočnej atmosfére si pripomíname 30. výročie veľmi dôležitej duchovnej udalosti. Písal sa 22. apríl roku Pána 1990. Bola to Druhá veľkonočná nedeľa. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že to bude nedeľa ako každá iná. Avšak pre nás na Slovensku to bola nedeľa mimoriadne slávnostná. Po prvýkrát v dejinách Slovenska na našu milovanú rodnú slovenskú zem prišiel a mimo protokolu ju i pobozkal Svätý otec pápež Ján Pavol II.
Áno, v tomto čase si pripomíname pápežovu prvú návštevu v našej vlasti. Spomienka na tieto udalosti nás napĺňa ešte väčšou sviatočnosťou a dojatím. Zvlášť my „starší“, ak si pripomenieme, ako a kde sme túto udalosť prežívali. A ako sa nás dotkla. Čo v nás zanechala. Či aj z našich očí nevypadla vtedy slza radosti. Veď mnohým z nás sa to mohlo zdať ako niečo neuveriteľné. Tak to vtedy oficiálne vyjadril prezident Česko-Slovenska pán Václav Havel: „Neviem, či viem, čo je to zázrak. Napriek tomu si myslím, že som v tomto okamihu účastníkom zázraku.“
Skutočne, tieto udalosti vplývali na nás veľmi zázračne. Pripomeňme si spoločne túto prvú pápežovu návštevu na Slovensku. Ako ináč, ako jeho vlastnými slovami, ktoré nestrácajú na svojej aktuálnosti. A ktoré povedal v ten deň v homílii počas svätej omše na vajnorskom letisku v Bratislave: „Kto by chcel vytrhnúť kresťanskú vieru z kultúry a zo života slovenského národa, nemohol by pochopiť jeho dejiny, od tých najstarších až po dnešné. Nechýbali pritom ťažké skúšky... No v každej ťažkosti slovenský národ nachádzal vo viere silu odolať s neochvejnou vytrvalosťou. Zostali po tom stopy aj v mnohých ľudových piesňach, do ktorých národ vlial svoje city. Táto viera sa osobitným spôsobom prejavovala v dvoch rozmeroch, ktorými sa vyznačuje vaše kresťanské svedectvo: je to vaša úcta k Sedembolestnej Panne Márii, Patrónke Slovenska a vaša vernosť Petrovmu stolcu“ (sv. Ján Pavol II., Bratislava 22.4.1990).
Drahí farníci, milí čitatelia, ctení ľudia známi i neznámi – zo srdca vám všetkým želám príjemné a požehnané jarné i veľkonočné obdobie! Nech pocítime blízkosť a milosť živého a vzkrieseného Pána. Aby nás posilňoval v zápase proti pandémii a oduševňoval pre krásu, príťažlivosť a zmysluplnosť ľudského života.
Dušan Argaláš
Veľkonočné zamyslenie.doc
26. apríl 2020