Náš farský kostol v Topoľčanoch bol duchovne spojený s hlavnou mariánskou bazilikou v Ríme

Hlavným celebrantom slávnostnej svätej omše a iniciátorom tejto myšlienky bol apoštolský protonotár a kanonik pápežskej baziliky Santa Maria Maggiore v Ríme, titulárny skalský opát Mons. ThLic. Jozef Kráľ. Spolu s ním koncelebrovali veľprepošt sídelnej kapituly v Nitre Mons. Štefan Vallo, miestny topoľčiansky farár-dekan a ďalší kňazi.

Počas slávnosti bol prečítaný dekrét, na základe ktorého bol farský kostol Nanebovzatia Panny Márie v Topoľčanoch ako mariánska svätyňa duchovne pričlenený k matke všetkých mariánskych svätýň, za ktorú je považovaná patriarchálna Bazilika Panny Márie väčšej v Ríme. Slávnostný kazateľ Mons. Štefan Valo v homílii prítomným veriacim pripomenul slová pápeža sv. Jána Pavla II., ktoré povedal pri svojej návšteve Slovenska, že dobre vie o dvojakej láske Slovákov a Sloveniek, ktorou je ich láska k Panne Márii a k Petrovmu nástupcovi rímskemu pápežovi. Vyzdvihol preto moment, že dekrét o pričlenení topoľčianskeho chrámu mohol byť prečítaný práve na slávnosť sv. Petra a Pavla.

Liturgická slávnosť bola umocnená spevmi miestneho chrámového zboru, pri ktorej odzneli skladmi W. A. Mozarta: Spatzenmesse; G. F. Händlovo: Aleluja a Charpentierov vstup z omše: Te Deum. Veriaci z Topoľčian a okolia s úprimnou radosťou a nadšením privítali túto udalosť, na základe ktorej Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Topolčanoch po tomto duchovnom pričlenení získal výsadu byť viackrát v roku miestom získania odpustkov za obvyklých podmienok a vstúpil tak do duchovnej rodiny mariánskych chrámov po celom svete spojených s hlavnou mariánskou bazilikou v Ríme.

Chrám Nanebovzatia Panny Márie je jednou z najvýznamnejších dominantných kultúrnohistorických pamiatok mesta Topoľčany. Bol vybudovaný na mieste starších sakrálnych objektov. Najstaršia zmienka o kostole je z roku 1285, jeho dnešná podoba však pochádza až z neskorobarokovej prestavby uskutočnenej v rokoch 1792 – 1802. Maľby klenieb boli vytvorené nitrianskym maliarom a reštaurátorom Edmundom Massányim v roku 1942. Klenby majú bohatú maliarsku výzdobu, ktorú predstavujú široko koncipované figurálne výjavy, iluzívna maľba predstavujúca architektonické články, orámovanie figurálnych motívov a ornamentálna výzdoba. Medzi zobrazené motívy patrí Nanebovzatie Panny Márie, Adorácia Všetkých svätých, Evanjelisti a Kristus pred Pilátom. V interiéri chrámu sa nachádzajú tri veľkoplošné oltárne obrazy, ktorými sú Nanebovzatie Panny Márie, svätý Ignác z Loyoly a svätý Karol Boromejský. Tieto obrazy z konca 18. storočia patria medzi vzácny súbor olejomalieb, ktoré na objednávku vytvoril viedenský majster Andrej Zallinger (1738 – 1805) v závere svojho života. Exteriér fasády priečelia kostola zdobia v nikách umiestnené sochy apoštolov svätého Petra a svätého Pavla. V zadnej časti exteriéru chrámu sa nachádza lurdská jaskyňa s oltárom Panny Márie, ktorá tu bola pristavaná v druhej polovici 19. storočia.

(Text správy: Tibor Ujlacký; foto: Roman Fabík)
celá fotogaléria: tu