Prečo úcta k Ježišovmu srdcu?

Osobný a živý vzťah ku Kristovi je jeden z najistejších prejavov pravej zbožnosti, aká sa vyskytuje iba u kresťanov. Túžba po osobnom vzťahu ku Kristovi si našla rôzne formy vyjadrenia v modlitbách. Jednou z nich je aj úcta k Ježišovmu Srdcu, ktorá vyplýva z úcty k trpiacemu Ježišovi na kríži a z úcty k Eucharistii, v ktorej Pán sprítomňuje svoju obetu a zároveň je v nej prítomný aj s oslávenými ranami svojho umučenia. Základy tejto úcty pramenia vo Svätom písme: „Jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda.“ (Jn 19, 34).

V úcte k Božskému Srdcu je teda niekoľko cenných prvkov. Myšlienka zmierenia za
hriechy iných nás privádza k téme kolektívnej viny, ktorá je dnes taká časová. Vrelý pomer ku
Kristovi nám pomáha k tomu, aby sme sa povzniesli nad mŕtvy legalizmus predpisov a
nariadení, aby sme dali prikázaniam ten zmysel, ktorý majú: byť výrazom lásky a cestou k
Otcovi.
Dnešný človek sa cíti silný a mocný pri organizovaní vonkajšieho sveta, ale zato si
viac uvedomujeme svoju vnútornú psychologickú a mravnú slabosť. Nemáme už pocit
humanitného ideálu silného a dokonalého jedinca, obdivovaného všetkými. V úcte k
Božskému Srdcu sa kladie dôraz na sviatostný prvok nášho posvätenia a na silu Božieho
milosrdenstva, ktoré vždy a za každých okolností pomôže tomu, kto na svoju úlohu nestačí.
Podľa zjavenia sv. Margite Márii Alacoque sa vypočítava Dvanásť prisľúbení
Ježišovho Srdca,6 ktoré dal Ježiš tým, ktorí uctievajú jeho Srdce:
1. Dám im všetky milosti potrebné ich stavu.
2. Uvediem pokoj do ich rodín.
3. Poteším ich v utrpení.
4. Budem ich útechou v živote a zvlášť v smrti.
5. Vylejem hojné požehnanie na ich prácu.
6. Hriešni nájdu v mojom srdci prameň, nesmierny oceán milosrdenstva.
7. Vlažní sa stanú horlivými.
8. Horliví dospejú k veľkej dokonalosti.
9. Požehnám všetky miesta, kde bude vystavený a uctievaný obraz môjho srdca.
10. Kňazom dám milosť pohnúť i najzatvrdnutejšími srdciami.
11. Mená tých, ktorí budú rozširovať túto pobožnosť, budú zapísané v mojom srdci a
nikdy sa odtiaľ nevymažú.
12. Z hojnosti milosrdenstva môjho Srdca uštedrí moja všemohúca láska milosť
pokánia na konci života tým, ktorí pristúpia k sv. prijímaniu v prvý piatok mesiaca
a po deväť ďalších mesiacov. Nezomrú v mojej nemilosti bez prijatia sv. sviatosti.
Moje Srdce im bude záštitou a pevným útočiskom v poslednej hodine.
Dvanáste prisľúbenie pre milosť, ktorú sľubuje, sa nazýva aj Veľké prisľúbenie.
Vzťahuje sa na konanie si deviatich prvých piatkov. Hlavný úkon, ktorý vyžaduje veľké
prisľúbenie, je sväté prijímanie. Kontext zjavení sv. Margite hovorí, ak aj nie priamo, že:
„Prijímania na prvé piatky majú byť prijímané ako úkon úcty k Ježišovmu Srdcu, v tom istom
duchu úmyslu a zadosťučinenia, akým sa slávi aj samotný sviatok Najsvätejšieho Srdca
Ježišovho.“ Takto je v duchu zjavení v Paray-le-Moniale každý prvý piatok akoby malým
sviatkom Ježišovho Srdca. Podmienky, ktoré sa výslovne žiadajú pre uskutočnenie veľkého
prisľúbenia, sú:
Deväť prijímaní
v deväť prvých piatkov v mesiaci,
ktoré musia byť neprerušené.
Podľa dnešných smerníc o svätej liturgii je jasné, že pokiaľ je to možné, treba sv.
prijímanie prijať počas sv. liturgie. Počet deväť nie je nijakou mágiou, ale umožňuje, aby sa
niekto naučil verne pristupovať k sv. prijímaniu počas dlhšieho obdobia a takto sa stal lepšie
disponovaným prijať väčšie milosti a duchovné dary. Najlepšou zárukou sú tu Ježišove slová:
„Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň...Kto je
tento chlieb, bude žiť naveky.“ (Jn 6, 54; 58).