SLOVKO O DUCHOVNOM SV. PRIJÍMANÍ:

Raz SV. KATARÍNA SIENSKÁ zápasila s pochybnosťami o tom, či má duchovné prijímanie nejakú hodnotu v porovnaní so sviatostným prijímaním v premenenej hostii. Preto sa jej raz sám Pán Ježiš zjavil s dvomi kalichmi v rukách, pričom jeden bol zo zlata a druhý zo striebra, a takto sa jej prihovoril: „Do tohto kalicha zo zlata ukladám všetky tvoje sviatostné prijímania; a do tohto – zo striebra – zas tvoje duchovné prijímania. Oba tieto kalichy sú mi veľmi milé.“ Pred SV. MARGITOU MÁRIOU ALACOQUE to zas vyjadril obzvlášť silnými slovami: „Tvoja túžba prijať ma sa tak sladko dotkla môjho srdca, že keby som už nebol ustanovil túto Sviatosť, urobil by som tak v tejto chvíli, len aby som sa s tebou spojil.“

Bez toho, že by sme sa citovanými výrokmi snažili vytvoriť akési sentimentálne či „nasladlé“ ovzdušie v tejto tematike, stojí za to poukázať ako dôkladne svätci praktizovali duchovné sväté prijímanie. Vzbudzujeme si ho úprimnou túžbou. Stačí na to bleskové zvolanie, krátke stíšenie alebo ako to raz sám Pán Ježiš povedal SV. MECHTILDE: „Jediná túžba, jediný povzdych stačí, aby som sa hodil do tvojho područia.“ O SV. FRANTIŠKOVI SALESKOM sa hovorí, že duchovné prijímanie praktizoval v priebehu dňa každú štvrť hodinu. Podobne i SV. MAXIMILIÁN MÁRIA KOLBE.

O tom, ako si prakticky konať túto prax i uprostred nabitého programu dňa, nás poučuje aj známy svätec z Pietralcini, SV. PÁTER PIO, ktorý takto radil jednej zo svojich duchovných dcér: „Počas dňa, keď ti nebude možné vykonať aj čosi viac, zavolaj na Ježiša povzdychom odovzdanej duše, hoc aj uprostred každej svojej povinnosti a on príde a zostane stále spojený s tvojou dušou prostredníctvom svojej milosti a svojej svätej lásky. Zaleť pred neho so svojou mysľou, keď tam nebudeš môcť zájsť s telom... a čo najsilnejšie objím toho Miláčika duší, akoby si ho prijímala pod sviatostným spôsobom.“

V podobnom duchu sa na stránkach svojho denníka vyjadruje aj jeden mladý saleziánsky kňaz, Boží služobník ANDREA BELTRAMI: „Kdekoľvek sa budem nachádzať, často pomyslím na Ježiša v Oltárnej sviatosti. Upriamim svoje myšlienky na Bohostánok i vtedy, ak sa náhodou prebudím v noci. Takto sa mu pokloním z miesta, na ktorom sa budem nachádzať. Budem volať na Ježiša vo Sviatosti a obetujem mu činnosť, ktorú budem práve vykonávať. Zapojím si akoby telegrafické vedenie z mojej triedy rovno do kostola, ďalšie doňho zavediem zo svojej izby a tretie zas z jedálne. A takto budem čo najčastejšie posielať telegramy lásky Ježišovi vo Sviatosti.“ O SV. GEMME GALGANI zas vieme, že časté pohľady zvonka chrámu smerom k bohostánku jasne prezrádzali, kde bolo jej srdce. A ak aj dvere boli celkom zatvorené, „vierou sa všetko preráža – vravievala – a láskou zostávame priviazaní k Pánu Ježišovi“.

SLOVKO-O-DUCHOVNOM-SV.docx

Autor: Peter Juan Pablo Bako