Pozdrav z onkológie

Srdečne Vás všetkých zdravím, píšem opäť po dlhom čase a zo srdca ďakujem všetkým, za modlitby obetované za uzdravenie malého Šimonka (bude mať onedlho 4 rôčky a lieči sa s diagnózou: Akútna lymfoblastická leukémia,typ T), ale aj za všetky modlitby venované chorým a zomierajúcim deťom. Zároveň Vás prosím:" Ak máte chuť a čas, modlite sa stále a za všetkých". Naša liečba sa ani zďaleka nekončí. 26.2.2008 prešlo 6 mesiacov od jej začiatku. Šimonkov zdravotný stav je omnoho lepší. V priebehu toho času, ktorý som strávila so svojím drobčekom na onkológii, zomrelo niekoľko maličkých detí.

Je ťažké prežívať liečbu, je ťažké, keď sa dozviete, že Vaše dieťatko má návrat ochorenia, z ktorého sa horko - ťažko dostáva, ale najhroznejšie je, keď Vás postavia pred rozhodnutie, či poslať dieťa domov dôstojne skončiť v domácom prostredí, alebo skúsiť ešte niečo, čo ale nevedia zaručiť,že bude mať nejaký efekt, alebo to bude len predĺženie trápenia. Stalo sa už niekoľko krát, že sme sa tu ako rodičia utešovali
a snažili sa povzbudiť navzájom, aby sme snáď neprepadli beznádeji. Predpoludním behá dieťatko na motorke po chodbe - povedali by ste, že je v absolútnom poriadku - a popoludní Vám oznámia, že po posúdení všetkých informácií zistili, že mu nezostáva veľa času a už o pár týždňov môže byť koniec, alebo mu možno ešte nejaká liečba zaberie. Deje sa to aj teraz, a dokonca sa jedná o chlapčeka z Topoľčian.

Keď zomrela kamarátke malá Adelka, často som si s ňou písala. Nájsť vhodné slová, ktoré utíšia to prázdno
a tú nekonečnú bolesť, keď Vám zostanú len spomienky a prázdna náruč je ťažké. Ja sama neviem, ako by som to prežívala... Útechou jej bolo,keď som jej napísala, aby sa nebála. Veď jej maličkú Adelku pobozkal samotný STVORITEĽ SVETA a teraz sa teší a hrá bez bolestí a utrpenia v jeho náručí... Pre niekoho môžu byť tieto slová fráza. Rozumie im len človek, ktorý má vnímavé a otvorené srdce a chce prijať Boha za svojho najlepšieho priateľa, v radosti aj v trápení. Vďaka Bohu,mojej kamarátke sa to podarilo.

A ak dovolíte, ešte jedno zamyslenie...

Rada chodím do nášho nového farského kostola. Zatvorím oči a vnímam tú veľkú lásku a milosť, tú nekonečnú radosť z toho, že som tak blízko pri mojom drahom Otcovi. Preciťujem slová, ktoré znejú v žalmoch a piesňach a tlačia sa mi slzy do očí od toho nekonečného šťastia, že som opäť DOMA. Je krásne ísť na toto miesto a netrápiť sa posudzovaním a odsudzovaním toho, či je niečo tak, alebo onak. Je to jednoducho miesto, kde býva môj najväčší priateľ a odkiaľ sa mi niekedy nechce odísť...

Želáme veľa lásky a zdravia všetkým. Hanka a Šimonko