Malá čierna bodka

Počas svojich prednášok používam nasledujúcu ilustráciu. Vezmem čistý hárok papiera, asi tak veľkosti A4, a doprostred neho urobím malú čiernu bodku. Potom tento list papiera vezmem a ukážem poslucháčom, aby ho každý starostlivo videl a opýtam sa ich, čo vidia.

 Počas svojich prednášok používam nasledujúcu ilustráciu. Vezmem čistý hárok papiera, asi tak veľkosti A4, a doprostred neho urobím malú čiernu bodku. Potom tento list papiera vezmem a ukážem poslucháčom, aby ho každý starostlivo videl a opýtam sa ich, čo vidia.

Väčšina z nich odpovie, že vidí čiernu bodku, bod alebo niečo podobné. Iba malá hàstka ľudí, niekedy ani to nie, odpovie, že vidí biely list papiera s malou čiernou bodkou.

Na svoje životy sa niekedy dívame veľmi podobným spôsobom. Máme zdravie, dostatok jedla, prácu, ktorá zaplatí účty a umožnia nám i nejaké aktivity na voľný čas, ale na to všetko sa proste nezameriavame. Nevážime si to.

Namiesto toho sa zameriavame na malú čiernu bodku – 10% nášho života, ktorý nemáme radi alebo veci, ktoré si prajeme zmeniť.

Ale tým, že sa budeme sústrediť na týchto 10%, ktoré reprezentujú naše problémy alebo neradostné veci, rozvíjame negatívny postoj a cítime sa mizerne. Naviac do hry sa dostáva i to, že nás priťahuje to, o čom najviac premýšľame a máme stále vo svojich mysliach.

Skús sa zamyslieť nad svojím životom. Nevenuješ príliš veľa pozornosti tým 10% (čo nechceš aby sa stalo), alebo naopak 90%, ktoré idú skvele. 

Nehovorím, že by sme mali ignorovať pochybnosti alebo veci, ktoré by sme radi zmenili. Ale keby sme venovali pozornosť tým 90%, ktoré fungujú, tak by sme mali omnoho lepší postoj a výsledky.

Sústreďuješ sa vo svojej práci na všetky pozitívne stránky, alebo šomreš na svoju výplatu, spolupracovníkov alebo na to, že niekto dostal povýšenie, po ktorom si tak túžil?

A čo každodenné starosti? Si vďačný každý deň za jedlo, oblečenie a strechu nad hlavou... alebo to berieš ako samozrejmosť a naopak sa sťažuješ, že by si chcel viac?

A nezabudni na svoje telo a zdravie. Koľko času venuješ premýšľaniu o tom, čo všetko perfektne funguje. Tvoje telo je zázrak! Veď stále funguje zo dňa na deň.

Albert Einstein raz povedal, že sú dva spôsoby, ako žiť svoj život. Jeden je pohľad s tým, nič nie je zázrak a druhý je pohľad s tým, že všetko je zázrak.

Zváž toto: tvoje srdce má veľkosť päste, a napriek tomu pumpuje krv do celého tela. Za deň prečerpá 12 000 litrov krvi vydá okolo 100 000 tlkotov. To je úbohý jeden deň.

Za jeden rok je to 36, 5 miliónov tlkotov a to je rok čo rok. Skús sa na malý moment zamyslieť, aký je to zázrak.

Navyše nemusíš vymenovať žiadne časti svojho tela alebo nadychovať sa manuálne. Všetko sa to deje úplne automaticky a krv prúdi telom bez tvojho sebemenšieho úsilia.

A teraz tvoj mozog. Tvoj mozog a miecha sa skladá z veľkého množstva buniek, ktoré zahàňajú neuróny. V mozgu je asi 100 miliárd neurónov. 100 miliárd! Neuróny sú nervové bunky, ktoré vedú nervový signál do a z mozgu rýchlosťou až 400 km/hod! Nieje to úžasné?

Samozrejme uši... Mohol by som hovoriť celý deň o zázrakoch ľudského tela a ako to všetko berieme ako samozrejmosť. Ale uvediem už len poslednú ilustráciu.

Keď nachladneš a máš ťažkosti s dýchaním niekoľko dní, stavím sa, že každému budeš hovoriť, že sa cítiš mizerne, pretože dýchacie cesty máš upchaté. Ale keď sa po týždni zotavíš a tvoje dýchanie sa vráti do normálu, tak pravdepodobne už nepovieš: „Dneska sa mi skvele dýcha! Som schopný nasať všetok vzduch, ktorý potrebujem!“

Aký je zmysel sťažovania sa na dýchanie v onom jednom týždni, kedy tvoje dýchanie bolo oslabené... zatiaľ čo si neuvedomuješ tých 51 týždňov, kedy si bol zdravý?

Niekto možno namietne, že ignorovanie čiernej bodky nie je východisko – a že sa potrebuješ zamerať na čiernu bodku, aby si mohol vylepšiť isté veci vo svojom živote. Jasné, pokiaľ zvolíš túto cestu, tak sú tu 3 možnosti ako vykročiť:

Iba 3. stratégia dáva zmysel. Ale veľa ľudí si vyberá 1. a 2., ktoré ešte viac spôsobia, že sa potom cítiš mizerne.