Milí priatelia, drahí bratia a sestry!
Čím som starší, tým častejšie sa v spomienkach vraciam do svojho detstva a rodného domu. Vo svojich predstavách som v našej veľkej kuchyni. V zime voňala škoricou z vareného vína, šípkovo-lipovým čajom, rodinnou pohodou, spoločnou modlitbou, spoločenskými hrami i výborným maminým jedlom. Mamu „vidím“ stáť pri sporáku, otec si hovie na kanape a ja si píšem úlohy do školy. V mojej izbe sa v spomienkach ponáram do kútika detskej knižnice, v ktorej boli kompletné príbehy divokého západu z edície „stopy“ a mnoho rozprávok a povestí z domova i zo sveta. V máloktorej rozprávke nevystupoval starý, unavený kráľ, krásna alebo rozmaznaná princezná, či chrabrý alebo bojazlivý princ. Boli plné zakliatych kráľovstiev, podlých a úlisných radcov i všedných hrdinov. Zvláštne na tom je, že všetky boli takmer o tom istom, a pritom vždy o inom. Ich krása, okrem posolstva, spočívala, ako to definuje filozofia, v „jednote rozličností“.
V dnešnom evanjeliu (Jn 18, 33b-37) Ježiš pred Pilátom hovorí: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto“ (Jn 18, 36). Pilát sa ho spýtal: „Tak predsa si kráľ?“ (Jn 18, 37). Tento dialóg zaznamenali aj všetci synoptickí evanjelisti (porov. Mt 27, 11-14; Mk 15, 1-5 a Lk 23, 1-5).
V Starom zákone bol Jahve vnímaný ako kráľ Izraela. Nástupom kráľovskej doby, v 11. stor. pred Kr., sa pojem Izraelské kráľovstvo vnímalo ako kráľovstvo Božie, hebr. Gan eden – rajská záhrada. Protipólom kráľovstva Božieho, ríše večného šťastia a radosti bol Gejhinom, to jest miesto hrôzy a utrpenia, hebr. še´ol – peklo.
V otázke kráľovstva pozná Nový zákon dva základné termíny. Prvý je: kráľovstvo Božie, gr. Basileia tú Theú, lat. regnum Dei. Druhý je: kráľovstvo nebeské, gr. Basileia tón uranón, lat. regnum coelorum. Obe podoby sa v Novom zákone vyskytujú vyše 80-krát. Svätí evanjelisti Marek, Lukáš a Ján používajú výhradne termín kráľovstvo Božie. Marek 10-krát, Lukáš 27-krát a Ján 2-krát. Matúš 4-krát používa termín kráľovstvo Božie a ako jediný, až 30-krát, kráľovstvo nebeské. To možno vysvetliť tým, že jeho evanjelium bolo adresované Židom, ktorí sa z úcty k Božiemu menu bránili používať spojenie kráľovstvo Božie. Nahradili ho termínom kráľovstvo nebeské. Ostatné evanjelia boli adresované Grékom, a teda nemali problém používať Božie meno. Jedine u sv. Matúša je na tom istom mieste v gréckej Septuaginte, aj v slovenskom preklade výraz kráľovstvo Božie a v latinskej Vulgáte je kráľovstvo nebeské (porov. Mt 19, 24). Ježiš oba termíny, kráľovstvo Božie i kráľovstvo nebeské, spája v osobný výraz „moje kráľovstvo“ (porov. Lk 22, 30; Jn 18, 36). V intenciách Ježišových slov: „Ja a Otec sme jedno“ (Jn 10, 30), je zároveň kráľovstvom nebeského Otca.
Ako to dokumentujú Ježišove slová pred Pilátom, „jeho kráľovstvo“ nie je totožné s pozemskými kráľovstvami. To nie je kráľovstvo na spôsob starovekej tyranie alebo dejinných monarchií, či súčasných konštitučných kráľovstiev. Kráľovstvo Božie, či nebeské, nie je postavené na moci, vplyve, politike, armáde, peniazoch, násilí a iných pozemských nevyhnutnostiach. Ježišovo kráľovstvo je duchovné kráľovstvo pre ľudí, ktorí milujú, odpúšťajú, veria a túžia po „čistej vlasti“. Je nekonečne krajšie od všetkých pozemských cisárstiev, kráľovstiev, republík, či takých alebo onakých štátov v celej ére ľudstva. Je to kráľovstvo dokonalosti a svetla, ku ktorému sa nedá prirovnať žiadna pozemská inštitúcia. Je to „kráľovstvo pravdy a života, kráľovstvo svätosti a milosti, kráľovstvo spravodlivosti, lásky a pokoja“ (porov. Omšová prefácia na Krista Kráľa).
Akokoľvek uvažovať o Božom kráľovstve by bolo neúplné až nedostačujúce, keby sme tak nerobili v kontinuite posolstva O poslednom súde (porov. Mt 25, 31-46). V ňom čítame: „Až príde Syn človeka... zhromaždí všetky národy a on oddelí jedných od druhých... Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: ´Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť´... Potom povie aj tým, čo budú zľava: ´Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! Lebo som bol hladný a nedali ste mi jesť; bol som smädný a nedali ste mi piť´...“(Mt 25, 31-32. 34-35. 41-42). Podľa týchto slov, večnosť nie je len niečo vzdialené, ale zároveň aj veľmi blízke. O tom, čo bude náplňou našej večnej budúcnosti, sa rozhoduje už dnes a počas celého nášho života.
V knihe Milosrdne dobrý spomína Juraj Kamas príbeh z knihy Slovo v premenách. Hovorí o istom indiánskom kmeni, ktorého náčelník, cítiac, že sa blíži jeho koniec, si zavolal svojich troch synov. Za úlohu im dal vyjsť na vrchol posvätnej hory, pod ktorou žili, a prikázal im z nej priniesť to najkrajšie, čo tam objavia. Ktorý z nich najlepšie obstojí v skúške, bude novým náčelníkom.
Prvý syn priniesol otcovi najkrajší kvet, aký na ťažko prístupnom mieste rástol. Druhý mu priniesol vetrom a vodou krásne obrúsený vzácny kameň. Keď sa pred otca dostavil tretí syn, ruky mal prázdne. Otcovi povedal: „Nemám nič, čo by som mohol ukázať. Ale ako som stál na vrchole posvätnej hory, videl som, že na druhej strane je krásna zelená krajina a uprostred čisté jazero. A mojou víziou je, že tam by mohol odísť náš kmeň a mal by lepší život. Bol som tak ohromený tým, čo som videl, že nič z hory sa nevyrovná tomu, čo by som ti mohol doniesť.“ Starý náčelník mu na to odpovedal: „Ty budeš vodcom nášho kmeňa, pretože si zo všetkých priniesol najcennejší dar, dar vízie lepšej budúcnosti.“
Ježiš – Kristus Kráľ sa nenarodil v kráľovskom paláci, ale v maštali. Nenosil rúcho z brokátu, či zamatu, ale z obyčajného plátna. Na hlave nemal zlatú korunu so vzácnymi kameňmi, ale tŕňový veniec s ostňami. Nesedel na vyrezávanom tróne zo slonoviny, ale visel na drevenom kríži. Nemal nič z toho, čo mávajú pozemskí vládcovia, a predsa mal ďaleko viac. Mal niečo, čo nikto iný. Víziu našej budúcnosti a večného šťastia. Ježiš nás neustále nosí vo svojom srdci, tak prečo sa strachovať?
Milí priatelia, svätá Matka Tereza z Kalkaty hovorí: „Jedna vec nám stále zabezpečuje nebo. Sú to skutky lásky a milosrdenstva, ktorými napĺňame naše životy.“ Ježišu, Kráľ na kríži, až prídeme k tebe, buď milostivý k našim pokleskom a štedrý k našej láske. Miserere nobis, Domine!
