Panna Mária Karmelská (Škapuliarska). Sviatok – 16. júl.

Už od 6. storočia sa na hore Karmel vo Svätej zemi zdržiavali pustovníci, ktorí od 12. storočia boli známi ako „bratia Nasvätejšej Panny Márie z hory Karmel“. Na nej totiž neskôr postavili kláštor a mramorový chrám zasvätený Panne Márii. V 13. storočí ich však začali prenasledovať mohamedáni a preto boli rehoľníci nútení utiecť z hory Karmel do celej Európy, kde sa rozšírili a zakladali karmelitánske kláštory. Karmelitánsky rád sa rýchlo šíril aj vďaka horlivým bratom tohto rádu.

V Anglicku sa mimoriadnou svätosťou preslávil sv. Šimon Stock. Keď spozoroval nebezpečenstvo zániku rádu, prosil Pannu Máriu Karmelskú o pomoc. V noci z 15. na 16. júla 1251 sa mu zjavila Panna Mária, ktorá mu podala škapuliar hnedej farby. Preto sa Karmelská Panna Mária nazýva aj „Škapuliarska“. Vtedy počul tieto Máriine slová:

"Prijmi, najmilší synu, škapuliar tvojho rádu ako znak môjho bratstva, výsadu pre teba a všetkých karmelitánov. Kto v ňom zomrie, nebude trpieť vo večnom ohni. Je to znak spásy, záchrana v nebezpečenstvách, znamenie pokoja a večného záväzku."

Začiatkom 14. storočia sa Najsvätejšia Panna Mária ukázala pápežovi Jánovi XXII. a sľúbila hojné milosti a spásu tým, čo patria do rádu a verne zachovávajú svoje sľuby. Podobne aj tým, čo patria do Bratstva sv. škapuliara, zachovávajú cnosť čistoty podľa svojho stavu a modlia sa za Cirkev. Byť oblečený do škapuliaru totiž znamená, že veriaci človek chce byť odetý v „pracovnom odeve“ Panny Márie: čiže pracovať pre ňu vo svete, prinášať spolu s ňou obety, modlitby a sebazapierania, ktoré sa nám naskytujú v každodennej príležitosti pri našich povinnostiach. Panna Mária nakoniec sľúbila všetkým mimoriadnu milosť, známu pod názvom "sobotná výsada": "Ja, ich Matka, ich v prvú sobotu po smrti vyslobodím z očistca a zavediem na horu večného života." Pápež Ján XXII. potom v roku 1322 vydal bulu "Sacratissimo uti culmine", ktorou potvrdil spomenutý prísľub sobotnej výsady.

Stojí za zmienku taktiež príklad sv. pápeža Jána Pavla II., ktorý škapuliar nosil už od detstva. Keďže nepretržité nosenie pláteného škapuliara sa vo viacerých povolaniach (baníci, hutníci, vojaci...) stretalo s vážnymi ťažkosťami, pápež sv. Pius X. dovolil (16. dec. 1910) namiesto pláteného škapuliara nosiť škapuliarsky medailónik. Ten má na jednej strane obraz Božského Srdca a na druhej obraz Panny Márie.