Kvitnúci kaktus - (Na pamiatku sr. MUDr. Veroniky Theresie Ráckovej)

Počas môjho pastroračného pôsobenia vo Farnosti Bánov, mi pri jednej návšteve svojej rodnej obce a farnosti podarovala rehoľná sestra, misionárka a lekárka sr. Veronika Theresia Rácková, SSpS, malý kaktus. Bol zasadený v drobnom kvetináči. Za milý darček som sa úprimne poďakoval a položil som ho okennú parapetu pri bočnom farskom vchode. Pri príchode alebo odchode z tohto vchodu som prechádzal okolo tohto kaktusa. Vždy pri pohľade naň som si spomenul na rehoľnú sestričku Veroniku Theresiu, ktorá v tom čase pôsobila na misii v Južnom Sudáne. Tam sme ju aspoň z časti ako farnosť vtedy i finančne podporovali. Ba dokonca z jedného takéhoto nášho finančného príspevku v meste Yei (Južný Sudán) sa jej podarilo zriadiť malú pôrodnicu.


Musím sa však priznať, že o darovaný kaktus som sa moc nestaral. Možno i preto, že pôsobil tak drobno a nikdy neprejavoval, že by vedol. A tak i polievanie tohto kaktusu bolo len veľmi sporadické. Zhruba po dva a pol roka ma kaktus nesmierne prekvapil. Zrazu vykvitol. Vyhnal veľkú dlhú byľ a na jej vrchole bol krásny kvet. Bol som z toho úplne prekvapený, že napriek slabšej starostlivosti, kaktus takto krásne rozkvitol. A priznám sa, že kvitnúť kaktus som moc ani na vlastné oči nevidel. Kvitnúci kaktus som odfotil a fotografiu poslal mailom do Južného Sudánu sr. Veronike Theresii. To aby sa i ona potešila a zároveň som sa jej opätovne poďakoval za tento milý kvitnúci darček. Od tej doby som sa o kaktus už staral s oveľa väčšou pozornosťou. ...

Čo sa týka rehoľnej sestry MUDr. Veroniky Theresii Ráckovej (* 8.1.1958 - + 20.5.2016), tak táto významná slovenská lekárka a obetavá misionárka Misijnej kongregácii služobníc Ducha Svätého, je kvôli tragickému postreleniu počas služby na misii v Južnom Sudáne, označovaná v novodobej histórii ako slovenská vyznavačka či mučeníčka. Som vďačný Pánu Bohu, že som ju mohol osobne spoznať a aspoň trochu s ňou spolupracovať. Jej posledná cesta, na ktorej viezla kvôli komplikovanému pôrodu matku čakajúcu dvojičky, mi symbolicky sprítomňoval jeden fakt.

Vo Farskom kostole sv. Michala v Bánove, kde bola pokrstená, sa pod obetným stolom nachádza reliéf, na ktorom je zobrazený pelikán, ktorý si odkrýva svoju zakrvavenú hruď. Z nej na jednu stranu nakŕmi a zachraňuje jedno vtáča a na druhej strane kŕmi a zachraňuje dve vtáčatá. Je to symbol Ježiša Krista – Božského pelikána. Avšak zapožičal by som si tohto symbolu, lebo veľmi výstižne charakterizuje podnet poslednej cesty sr. Veroniky. A to preto, aby zachránila pri komplikovanom pôrode matku čakávajúcu dvojičky. Ona – sr. Veronika z tejto spiatočnej cesty už žijúca nevrátila, avšak tieto tri osoby sa zachránili. Sv. František Saleský v posvätnom čítaní na svoj sviatok (24.1.) píše: „Všetky drahokamy ponorené do medu sú jasnejšie a žiarivejšie...“ To, že v rehoľnej sestričke Veronike Theresii sme mali vynikajúcu osobnosť, sme vedeli už mnohí na Slovensku za jej života. Teraz ju však právom môžeme označiť za slovenský drahokam. Lebo keď jej život bol ponorený do medu služby a krvi obety, tak nám pre celé Slovensko žiari ešte oveľa jasnejšie a žiarivejšie! Láska k ľudskému životu, jej zanietenosť za Krista, činorodá obetavosť pre blaho svojej rehole a aktívna láska k misiám – dáva zo sr. Veroniky Theresie Ráckovej žiarivý vzor hodný nasledovania a opodstatneného jej povýšenia na vyšší piedestál oltára.

Dušan Argaláš