Zamyslenie na Veľkonočný pondelok - LÚČ ZMŔTVYCHVSTANIA (DA)

V austrálskom veľkomeste Melbourne sa v jednom z jeho nádherných parkov nachádza vojenský pamätník Shrine of Remembrance. Mohli by sme to preložiť ako Monument pamätnej spomienky. Pamätník je postavený z kamenných kvádrov v monumentálnom architektonickom štýle so 16 iónskymi vstupnými stĺpmi, ktorý tak pripomína staré baziliky Rímskeho impéria. Bol otvorený v roku 1934 na vďačnú pamäť dobrovoľníkom, ktorí pochádzali z Austrálie a zahynuli počas Prvej svetovej vojny, ktorá sa skončila kapituláciou 11. novembra 1918 o 11.00 hod. Súčasne sa neskôr toto miesto stalo pamätníkom nasledujúcich obetí, najmä z Druhej svetovej vojny. Je to súčasne múzeum a rovnako náučné miesto spoznávania minulosti.

Čítajte ďalej v detaile článku ...

        V strede interiéru monumentálnej pomníkovej stavby sa nachádza The Stone of Remembrance – Kameň spomienky. Je to krásna mramorová platňa, ktorá je vbudovaná do dlažby uprostred jeho rozsiahleho vnútorného priestoru. Na tejto mramorovej platni sú vytesané slová: Greater love hath no man. Je to prvá časť biblického verša z Jánovho evanjelia: Nik nemá väčšiu lásku ako ten (Jn 15, 13), ktorá vo Svätom písme pokračuje zvolaním, „kto položí svoj život za svojich priateľov“. Architekti a konštruktéri stavby to vyjadrili takisto slovami: „Nech všetci ľudia vedia, že je toto svätá pôda. Táto svätyňa – zasadená v srdciach ľudí ako v pevnej zemi – pripomína statočnosť a obetavosť ľudí. Vy teda, keď príde po nich, venujte im spomienku.“

         Monument Shrine of Remembrance bol otvorený vo výročný deň ukončenia Prvej svetovej vojny. Jeho strecha je skonštruovaná tak, žeby vždy v pamätný okamih ukončenia Prvej svetovej vojny, čiže každoročne 11.XI. o 11.00 hod., aby slnečný lúč vtedy prežiaril cez otvor v streche stavby a zasvietil priamo na Kameň spomienky. Slnečný lúč tak cez otvor v streche ožiari slová: Nik nemá väčšej lásky ako ten... Je to zjav, ktorý priťahuje množstvo návštevníkov, a ktorý inak prostredníctvom techniky ukazujú navštevovateľom pamätníka aj po iné dni roka.

         Veľkonočnou vigíliou Pánovho vzkriesenia každoročne zažiari lúč nového života a lúč Kristovho zmŕtvychvstania preniká aj do jeho prázdneho hrobu. Zažiari, aby zasvietil na prázdnu kamennú platbu, na ktorej po tri dni bolo vystreté jeho mŕtve telo. Lúč Kristovho zmŕtvychvstania premietne rovnako nám zvolanie, že „Nik nemá väčšej lásky ako ten, kto položil svoj život za svojich priateľov“ – teda za nás! Kristov prázdny hrob v Jeruzaleme je onou svätou pôdou. A jeho láska má vytvárať v nás vznešenú svätyňu, ktorá okrášľuje naše srdcia. V nich má byť pevne zasadená naša viera v ukrižovaného a vzkrieseného Krista. My, ktorí prichádzame s odstupom času po ňom, venujme mu živú a vďačnú spomienku za jeho vykupiteľskú obetu a spásonosnú lásku. A nech lúč Kristovho zmŕtvychvstania sa zaskvie aj v našich srdciach!

Dušan Argaláš