Zamyslenie k Veľkému piatku (DA)

Každý z nás vo svojom živote mal a možno i teraz má nejaký kríž. Niekto má problémy so svojim životným partnerom, iní majú starosti s deťmi, ďalší môže mať nepríjemnosti na pracovisku či so zamestnaním, a to už ani nehovoriac o našich vlastných osobných problémoch. Bez kríža akoby sa ani nedalo žiť na tomto svete. A vidíme to všetci spoločne, ako na nás všetkých doľahla príťaž pandémie vírusu, ktorý zmenil štýl nášho života, zvyklostí i obraz sveta.


Pokračujte v čítaní v detaile článku ...

Človek je tak veľakrát vystavený otázke o zmysle kríža a utrpenia. Uspokojivú odpoveď na to nenájdeme. Ostáva nám skrátka len jediná schodná cesta – nájsť zmysel utrpenia, nájsť zmysel kríža. Áno, je ťažko chápať a ešte ťažšie žiť pravé privilégium Ježiša Krista, pretože u neho je to privilégium kríža. Veď on sám povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma“ (Lk 9, 23). Nič od nás ale Kristus nežiada, čo by sám neprežil. Na uliciach, v domácnostiach, ba už aj v niektorých obchodoch môžeme vidieť našu nádej a silu – a tou je práve Kristov kríž. Kríž pre Ježiša totiž nie je prehrou, ale podkladom pre jeho víťazstvo. Významný duchovný spisovateľ stredoveku Tomáš Kempenský to vyjadril slovami: „V kríži je spása, v kríži je život, v kríži je obrana proti nepriateľom, v kríži je zdroj nebeskej sladkosti, v kríži je posila mysle, v kríži je duchovná radosť, v kríži je vrchol cnosti, v kríži je dokonalá svätosť“ (T. Kempenský: Nasledovanie Krista, kn. 2, kap. 12, čl. 7).

Nie všetci ľudia sa však stotožnia s touto Ježišovou víziou. Apoštol Pavol už vo svojej dobe hlásal: „My ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo, ale pre povolaných, tak Židov ako Grékov, Krista – Božiu moc a Božiu múdrosť. Lebo čo je u Boha bláznivé, je múdrejšie ako ľudia, a čo je u Boha slabé, je silnejšie ako ľudia“ (1 Kor 1, 23-25). Iskierkou nádeje pre človeka sa tak stáva nachádzanie východiska z útrap a bolestí. Bez kríža a trápení životom a svetom neprejdeme. Ale s pomocou páky Ježišovho kríža, keď podkladom je ľudský život, pohýbeme svet i seba samých. „Per crucem ad lucem“ – skrze kríž sa kráča k svetlu. K Božiemu svetlu, ktoré nezhasína a vie ožarovať našu tvár i ponúka sa nám ako slnko pre nasýtenie sa jeho žiarou a teplom.

Hľaďme počas Veľkého piatku i Bielej soboty na Kristov kríž s dôverou a nádejou. Jeho kríž je symbolom našej viery, a tým aj kresťanstva. Je však i znakom víťazstva a zúročenia bolestí a utrpenia. S Kristom, v Kristovi a skrze Krista hľadajme vždy silu pri riešení človečenských problémov. A prosme ukrižovaného Ježiša o pomoc, aby sme s jeho milosťou dokázali uniesť i svoj kríž. Stále totiž platí: „Choď kade chceš, hľadaj čo chceš, a nenájdeš krajšiu cestu hore a bezpečnejšiu tu dolu, než cestu svätého kríža.“ To nech je rovnako pre nás posilou a povzbudením.

Dušan Argaláš