Najstarší rukopis Biblie v digitálnej forme

Jeden z najstarších opisov Biblie na svete možno od 15. mája nájsť o kompletne na internete. Všetkých 43 strán teraz nájdeme na adrese www.e-manuscripts.org , ako oznámila Univerzitná knižnica Lipska. 400 uchovaných listov 1600 rokov starého rukopisu „Codex Sinaiticus“ sa má do roku 2009 úplne digitalizovať a skompletizovať do jedného celku v databanke....

Jeden z najstarších opisov Biblie na svete možno od 15. mája nájsť o kompletne na internete. Všetkých 43 strán teraz nájdeme na adrese www.e-manuscripts.org , ako oznámila Univerzitná knižnica Lipska. 400 uchovaných listov 1600 rokov starého rukopisu „Codex Sinaiticus“ sa má do roku 2009 úplne digitalizovať a skompletizovať do jedného celku v databanke.
Dnes sa nachádzajú časti gréckeho rukopisu na štyroch rôznych miestach. Sú to Britská knižnica - British Library v Londýne, Kláštor sv. Kataríny na egyptskom Sinajskom polostrove, Ruská národná knižnica v Petrohrade a Univerzitná knižnica Lipska. Tieto zariadenia spolupracujú na tomto projekte od roku 2005.
Plánuje sa aj tlačené vydanie faksimile, výstava a televízny dokumentárny film o Sinajskej Biblii. Codex Sinaiticus patrí spolu s rukopisom Codex Vaticanus k najstarším zachovaným opisom Biblie a je jediný s úplným znením Nového zákona. Dlhé stáročia sa nachádzal vo vlastníctve Kláštora sv. Kataríny na Sinaji, ktorý mu dal aj názov.
43 pergamenových hárkov Kódexu priniesol v roku 1844 nemecký teológ a odborník na orient Constantin von Tischendorf do Lipska. Ďalšie listy získal Tischendorf od kláštora v roku 1859 a daroval ich cárovi Alexandrovi II. pre Ruskú národnú knižnicu v Petrohrade. Až na 5 listov ich sovietska vláda v roku 1933 predala Britskému múzeu v Londýne. Odtiaľ išlo týchto 347 listov do Britskej knižnice. V roku 1975 sa v Kláštore sv. Kataríny našlo 11 ďalších, ale doteraz zostali nezverejnené. Pôvodne mal mať Kódex ešte asi 330 ďalších listov, ktoré patria k Starému zákonu. Dnes sa považujú za stratené.
Digitálna verzia presahuje iba zobrazenie textu, ktorý je písaný výlučne veľkými písmenami bez obrázkov. Užívatelia internetu a vedci si môžu stránky presúvať ako v digitálnom filme, môžu časti textu zväčšovať a nechať si zobraziť grécku transkripciu ako aj nemecký preklad.
Profesor starovekej histórie v Lipsku, Reinhold Scholl, je presvedčený, že digitalizácia Kódexu „rozprúdi výskumnú prácu“. Pretože pergamenové hárky sú veľmi citlivé a veľmi vzácne a tak sotva dostupné. Okrem toho na digitálnych stránkach možno rozoznať viac detailov ako na origináli. –zg-