Niekedy by som chcel padnúť na kolená: Lekár o zázrakoch v Lurdoch

Boh uzdravuje a koná zázraky, „aby príslušný človek začal žiť inak“. Povedal to vedúci Zdravotného strediska mariánskej svätyne v Lurdoch, Patrick Theillier, v interview, pre rakúske Radio Maria Österreich. Koncom apríla bol tento 64-ročný lekár a otec 6 detí vo Viedni, aby na tlačovej konferencie s viedenským kardinálom Christophom Schönbornom hovoril o jubileu 150. výročia zjavení Panny Márie v Lurdoch. MUDr. Theillier, ktorý vedie Zdravotné stredisko v Lurdoch od roku 1998, je aj predsedom Medzinárodného lekárskeho združenia Lurdov. Johanna Hulatschová s ním urobila interview:

Verili ste vždy v zázraky? Ako ovplyvnila vaša práca vašu vieru?

Vždy som v ne veril, ale dnes v ne verím ešte viac – pretože ich vidím. Ale ja som vlastne taký ako Tomáš. Chcel by som sa dotýkať a vidieť. Myslím si, že je to potrebné. Inak sa dostaneme do nebezpečenstva, že budeme všade vidieť zázraky a mohli by sme upadnúť do fideizmu a iluminizmu, čo je veľmi nebezpečné. Treba zapojiť aj rozum. Niet totiž nijakého protirečenia medzi rozumom a vierou. Môžem povedať, že už desať rokov čo som v Lurdoch, dennodenne pozorujem úžasné Božie diela.

Môžete zo skúsenosti alebo z vašej viery menovať dôvody, prečo Boh dáva ľuďom dar uzdravenia?

Preto, aby postihnutý človek začal žiť inak. Pre mňa je uzdravenie premenou – nielen fyzickou, ale aj psychickou a duchovnou. To je skúsenosť, ktorú som prežil so všetkými uzdravenými. Ich život po tom už nie je ten istý. Vo svojom živote stretli živého Boha, ktorý v nich koná a pôsobí. Po takomto uzdravení už nemôžu vidieť veci tak, ako predtým. Každý zostáva prirodzene slobodný, to je veľká sloboda Božích detí. Ale ja som život týchto ľudí po ich uzdravení veľmi veľa študoval a uverejnil som mnoho kníh – ich život už nie je taký, aký bol predtým. Myslím si, že my všetci sme povolaní prežiť takúto skúsenosť.

Predpokladá zázrak vieru?

Vieru Božieho ľudu, vieru Cirkvi. V Lurdoch som zažil aj ľudí, ktorí neverili – agnostikov, ateistov a aj ľudí iných náboženstiev. Poznám dvoch moslimov, ktorí boli uzdravení. Nezáleží na viere jednotlivca, záleží na spoločenstve veriacich. Ak sa v Lurdoch niektorí uzdravia, tak sa to deje vďaka viere všetkých tých, ktorí do Lúrd prichádzajú.

Spája sa s uzdravením aj obrátenie?

Nie je to nutne vždy tak. Ale môžem povedať, že dotyčná osoba cíti hlboké pohnutie a kladie si otázky, otázky viery. Takáto osoba zostáva vždy slobodná, čo sa týka jej reakcie. Máme príklad Alexiho Carella, ktorý v roku 1902 vlastnými očami videl uzdravenie a skutočné vzkriesenie. Po jeho smrti v roku 1945 objavili rukopis, v ktorom priznáva, že bol prítomný pri uzdravení, hoci to celý svoj život popieral.

Zažili ste aj ľudí, ktorí sú sklamaní, pretože ich uzdravenie neuznali ako zázrak?

Áno, to som zažil, ale to je zlé znamenie, pretože to sú ľudia, ktorí sa príliš upínajú na toto uzdravenie. To sa môže stať a vždy je to ľudská slabosť.

Ako sa staviate k „honbe po senzáciách“ a k túžbe po úžasných zázrakoch?

Veľmi sa usilujem upokojiť ľudí, ktorí prichádzajú a takto sa prejavujú. Hovorím im hneď, že si nemajú predstavovať veľké uzdravenia. Ale ja mám veľa času a Cirkev má pred sebou večnosť. Časom sa ľudia upokoja.

Môžete povedať, prečo sa niektorí ľudia uzdravia a iní nie?

To neviem. To je veľké tajomstvo. Ale myslím si, že každý môže prežiť uzdravenie, ak pojem uzdravenia rozšírime. Domnievam sa, že aj tí, ktorí boli uzdravení, si často kladú otázku: „Prečo ja?“ To počúvam veľmi často. Ale nemám na to odpoveď. Možno ju nemá ani Svätý Otec.

Čo poviete chorému, ktorý by sa rád uzdravil?

Aby sa modlil a požiadal aj iných, aby sa modlili. Ale musí aj byť pripravený dostať niečo, čo neočakáva, čo nemusí byť nutne jeho fyzickým uzdravením.

Posledná otázka: Spomínate si na také uzdravenie, ktoré sa vás zvlášť dotklo?

Je ich veľa, ktoré sa ma dotkli. Všetky sa ma dotknú. Som vždy mimoriadne dojatý, keď niekto príde, aby vyhlásil, že je uzdravený a ja cítim, že je to pravda. A ja to vždy cítim okamžite. Existuje charakter úprimnosti, ktorý neklame. Niekedy by som chcel padnúť na kolená, pretože títo ľudia boli tak veľmi dotknutí Božou milosťou. To je jednoducho nádherné! Povedal by som, že sa ma hlboko dotkli všetky pravé uzdravenia. Je jednoducho také úchvatné vidieť, ako Boh aj dnes pôsobí. Nemôžem povedať, že existujú zázraky, ktoré by ma viac dojali ako iné – všetky sa ma hlboko dotýkajú.

Porozprávali by ste nám o jednom z nich?

Musím krátko porozmýšľať, o ktorom by som vám mohol porozprávať. Poviem vám o najnovšom prípade. Pre mňa mal úžasný charakter. Išlo o Libanončanku, ktorá žije v Štokholme a ktorá mi poslala mail. Rozprávala mi o svojej najmladšej dcére, ktorá v 17 rokoch bez dôvodu opustila dom a bez stopy zmizla. Táto dáma bola taká traumatizovaná, že z toho ochorela. Ochrnuli jej nohy a niekoľko rokov mala veľké bolesti. Potom sa rozhodla, že pocestuje do Lúrd. Nie aby sa uzdravila, ale aby poprosila o návrat svojej dcéry. V Lurdoch bola uzdravená. Mohla znova normálne chodiť a bolesti zmizli. Povedala si: „Keď som sa uzdravila, znamená to, že musím ísť ďalej. Musím niečo urobiť pre návrat mojej dcéry.“ Rozhodla sa, že až do návratu dcéry sa bude živiť iba chlebom a vodou. Postila sa desať mesiacov. 31. mája, v deň zjavení v Lurdoch, sa jej dcéra vrátila a opýtala sa: „Mama, smiem sa vrátiť domov?“ Tá dáma v tom maile napísala, že je to jednoduchý príbeh. Ale absolútne nie banálny.