Čoraz častejšie počujeme námietku: Ja verím v Boha, aj sa s ním rozprávam, ale kvôli tomu nemusím predsa ísť do kostola, pre mňa je chrámom napríklad príroda... Vieme, že v raji, kde prví ľudia žili v dokonalom, živom spojení s Bohom, chrám nebol. Hriechom nenarušený duchovný život umožňoval prvým rodičom priamy kontakt s Bohom a znamenia jeho prítomnosti vnímali prarodičia v každom stvorení. Hriechom sa však toto prirodzené spojenie narušilo. Človek potrebuje určité obrady, gestá, symboly, vďaka ktorým sa môže približovať k tajomnému, všetko vnímanie presahujúcemu Bohu. Hrozí však nebezpečenstvo, že pripíše božské vlastnosti predmetom, ktoré mu majú Boha len pripomínať (ako fotografia milovaného človeka), čím vznikajú rôzne prejavy modloslužby...

Zastavme sa na chvíľu nad zmyslom chrámu ako takého. Čoraz častejšie totiž počujeme námietku: Ja verím v Boha, aj sa s ním rozprávam, ale kvôli tomu nemusím predsa ísť do kostola, pre mňa je chrámom napríklad príroda...

Vieme, že v raji, kde prví ľudia žili v dokonalom, živom spojení s Bohom, chrám nebol. Hriechom nenarušený duchovný život umožňoval prvým rodičom priamy kontakt s Bohom a znamenia jeho prítomnosti vnímali prarodičia v každom stvorení. Hriechom sa však toto prirodzené spojenie narušilo. Človek potrebuje určité obrady, gestá, symboly, vďaka ktorým sa môže približovať k tajomnému, všetko vnímanie presahujúcemu Bohu. Hrozí však nebezpečenstvo, že pripíše božské vlastnosti predmetom, ktoré mu majú Boha len pripomínať (ako fotografia milovaného človeka), čím vznikajú rôzne prejavy modloslužby.

Boh, ktorý si vyvolil a viedol svoj starozákonný ľud, viedol ho postupne aj ku vzťahu k chrámu. V období patriarchov Izraeliti ešte nepoznali chrám, no mali posvätné miesta, kde „vzývali meno Jahveho” (Bethel - Boží dom, Sichem, Bersabe). Neskôr mali akoby prenosnú svätyňu, vďaka ktorej Boh mohol trvalo prebývať uprostred ľudu, keď ho viedol cez púšť. Archa zmluvy, anticipujúca budúci chrám, je miestom, kde sa ľud stretá s Bohom. Božia prítomnosť je tu zároveň vnímateľná aj zastretá: za oblakom sa skrýva jeho žiarivá sláva. Po ustanovení a upevnení Dávidovho kráľovstva postavil kráľ Šalamún na Boží podnet slávny Jeruzalemský chrám. Jeho stredobodom je Archa zmluvy. Keď tu Boh vnútri oblaku zjavuje svoju slávu, viditeľne tým ukazuje, že prijíma tento chrám ako príbytok, v ktorom „usídli svoje meno”. On sám však nie je viazaný na toto hmatateľné znamenie svojej prítomnosti: veď nebesia by ho nemohli obsiahnuť, tým menej nejaký „rukou utvorený” dom. Boh však chce umožniť svojmu ľudu bezpečné stretnutie so sebou, a preto si vyvolil tento príbytok, o ktorom povedal: Tam bude moje meno. Jeruzalemský chrám sa tak stáva stredom úcty k Bohu. Veriaci prichádzajú z celej krajiny, aby mohli „hľadieť na Božiu tvár”, kde zakúšajú jeho dojímavú lásku. Každý však vie, že Boží príbytok je v nebi a chrám je len akoby kópiou jeho nebeského paláca, ktorým sa sprítomňuje tu na zemi...

Z krátkeho dejinného náčrtu môžeme teda uzavrieť, že chrám zodpovedá psychologickým potrebám nášho ľudského vnímania. A sám Boh, ktorý nás pozná lepšie než my sami, si vybral chrám za miesto osobitného stretávania s nami. To neprotirečí jeho všadeprítomnosti. Ako sme už viackrát spomenuli, sám Boh nás sem pozýva - a my môžeme jeho pozvanie prijať.


Chrám - miesto Božej prítomnosti

Aj Ježiš Kristus mal k Jeruzalemskému chrámu hlbokú úctu. Tu ho Mária obetovala nebeskému Otcovi. Sem putoval na slávnosti ako na miesto stretnutia so svojím Otcom. Schvaľoval obrady, ktoré sa tu konali, ale odsudzoval formalizmus, ktorý ich znehodnocoval. Chrám bol preňho Božím domom, domom modlitby, dom jeho Otca a rozhorčoval sa, keď sa z neho robila tržnica. Napriek tomu oznámil jeho zničenie, pri ktorom nezostane kameň na kameni. Aj pri jeho smrti mu vyčítali tieto slová, no nechápali ich tajomnosť.

Vo chvíli Ježišovho posledného výdychu, keď sa roztrhla chrámová opona, židovský chrám prestal plniť úlohu znamenia Božej prítomnosti. Túto funkciu preberalo nové znamenie, ktorým je samo Ježišovo telo. Keď evanjelista Ján hovorí, ako Ježiš vyhnal predavačov z chrámu, pridáva vysvetlenie: on hovoril o chráme svojho tela... a keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci pochopili... (porov. Jn 2, 21-22). Toto je teda nový a definitívny chrám, ktorý neutvorila ruka človeka. Je to chrám, v ktorom Slovo Boha zriaďuje svoj príbytok medzi ľuďmi ako kedysi vo svätyni Izraela. Po vzkriesení jeho telo ako znamenie Božej prítomnosti tu na zemi nadobudne nový, pretvorený stav, ktorý mu umožní sprítomňovať sa na všetkých miestach a vo všetkých vekoch v eucharistickej slávnosti.
Kresťania si však zároveň uvedomujú, že aj oni sami tvoria nový chrám, duchovný chrám ako predĺženie Kristovho tajomného tela. Podľa učenia sv. Pavla je Cirkev Božím chrámom vystavaným na Kristovi, ktorý je jeho základom, hlavou a uhlovým kameňom; chrámom, v ktorom židia i pohania bez rozdielu majú prístup k Otcovi v tom istom Duchu. Každý kresťan je Božím chrámom, pretože je údom jeho tela a jeho telo je chrámom Ducha Svätého. Veriaci sú živými kameňmi a s Kristom tvoria duchovný chrám, na ktorého vzraste majú spolupracovať vierou a láskou. Týmto chrámom je Cirkev, Kristovo telo, miesto stretania Boha s ľuďmi, znamenie Božej prítomnosti tu na zemi.

A chrám má ešte jednu podobu - podobu nebeského chrámu, ako nám ju podáva List Hebrejom i Apokalypsa sv. Jána. Tu veriaci dosiahnu Boha bez toho, aby potrebovali nejaké znamenie, budú ho vidieť z tváre do tváre, aby mali plnú účasť na jeho živote.

Pripomenuli sme tieto hlboké biblické súvisy, aby sme nebrali ako niečo samozrejmé, ak sa nachádzame v chráme a pripravujeme sa sláviť eucharistickú obetu. Je to miesto prítomnosti samého Boha, kde sa my - Božie chrámy - ideme s ním stretnúť, aby sme sa svojím životom blížili k nebeskému Jeruzalemu.

(pripravil Eduard Janíček)

Mediálna spolupráca

Administrátor a autor web stránky:
Ing. Vladimír Chrenko

Web stránka obsahuje fotografie od uvedených autorov i ostatných prispievateľov:
Jozef Matúš - grafik
Roman Fabík - https://www.rmcphotography.sk/
Samuel Dostál - https://www.facebook.com/samuel.dostal.art
Peter Faltys - https://www.instagram.com/peterfaltys/

ĎAKUJEME! Zavrieť okno

Kontakt

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Topoľčany

Nám. M. R. Štefánika 34/61
955 01 Topoľčany
E-mail: topolcany.fara@gmail.com
Tel.: 038 / 53 263 02
Nemocničný mobil: 0904 / 009 524
IČO: 34075771
DIČ: 2021306826
Číslo účtu Farnosti Topoľčany vedený v Slovenskej sporiteľni:
SK07 0900 0000 0000 3851 2757

Zavrieť okno
Open popup