Hijó, kone, veselo vykrikoval pohonič a šibal bičom po chrbtoch štyroch väzňov zapriahnutých do pluhu. Najviac sa ušlo najslabšiemu z nich, biskupovi Pavlovi Petrovi Gojdičovi. Stredoveký výjav na nádvorí starej českej väznice Valdice rozohral dozorca Václav. Písal sa však už rok 1951.

"Podľa výpovedí Gojdičových spoluväzňov bolo ustavičné ponižovanie a fyzické mučenie pána biskupa na dennom poriadku," pripomína cirkevný historik Peter Borza. Dnes už nikto z nich nežije, redakcii Pravdy sa však ohlásila Mária Uhrová z Prievidze, neter politického väzňa Ľudovíta Galíka, ktorý v Leopoldove kedysi sedel v jednej cele s Gojdičom. "Strýko rozprával, že dozorcovia s obľubou dávali robiť drepy útlemu a zoslabnutému Gojdičovi. A keď nevládal, veľmi sa na tom zabávali," spomína Uhrová.

Pohon na Gojdiča a celú gréckokatolícku cirkev v Československu sa začal v apríli 1950. Ale už o dva mesiace skôr označil "prvý robotnícky prezident" Klement Gottwald za triedneho nepriateľa celý Vatikán. Onedlho zasadla "cirkevná šestka", ktorú viedol Gottwaldov zať Alexej Čepička, neskorší minister obrany, a odštartovala akciu P - prechod gréckokatolíkov na pravoslávie. Kto sa odmietol podriadiť, musel trpieť. Prechod odmietlo 90 percent duchovných.

Cirkev zakázali, 61-ročného Gojdiča uväznili, vyše 70 kňazov internovali. Desiateho januára 1951 sa začal proces s trojicou "vlastizradných" katolíckych biskupov. Obžaloba kládla biskupovi Gojdičovi za vinu aj podporu fašizmu na Slovensku. Pritom práve on poslal už 25. januára 1939 list všetkým kňazom svojej diecézy, v ktorom sa píše: "Toto nešťastné a nákazlivé učenie vyčíňa ako nový, nebezpečný blud na celom svete, zvlášť v Európe, a vyberá si svoje obete." Keď členovia komisie Yad Vashem v Jeruzaleme skúmali archívne dokumenty o Gojdičovej činnosti, osobitne si všimli jeho posolstvo spred bezmála sedemdesiatich rokov. V nedeľu dostane prešovský mučeník najvyššie izraelské vyznamenanie Spravodlivý medzi národmi in memoriam.

"V prílohe svojej žiadosti o milosť uviedol pán biskup zoznam tých, ktorých počas vojny zachránil pred odvlečením do táborov smrti, ôsmich z nich sa nám ešte podarilo vlani nájsť a všetko dosvedčili," prízvukuje Borza. V čase vojny to boli deti. Ukrýval ich, kde sa dalo, napríklad aj v gréckokatolíckom kláštore. Žiadosť o milosť poslal Gojdič prezidentskej kancelárii a Generálnej prokuratúre koncom roku 1956. Uviedol tam ďalšie fakty o svojej nevine. Vtedy však nikomu ani nenapadlo ich preverovať.

Gojdič vypovedal pred súdom podľa dohodnutého scenára, ktorý podpísal po niekoľkomesačnom mučení. "Podpísal to nie normálny človek, ale utýraná ruina bez schopnosti ovládať svoj rozum a vôľu," napísal neskôr Gustáv Husák, ktorý kedysi pomáhal akciu P rozbiehať, ale neskôr sám skončil v súkolesí politických procesov. Gojdič dostal doživotie, podobne ako "buržoázny nacionalista" Husák. Bol však podstatne starší a mal chatrnejšie zdravie.

Jeho zdravotný stav sa po väzenských útrapách ďalej zhoršoval. V júli 1958 požiadal pápež Pius XII. československú vládu, aby umožnila biskupovi Gojdičovi liečiť sa v Ríme. Premiérom bol Slovák Viliam Široký. Zariadil len to, že Gojdiča preložili z Ilavy späť do Leopoldova, kde prežil posledné obdobie svojho života. "Jeho oči a celá tvár prezrádzali strašné utrpenie, no z jeho úst sme nikdy nepočuli jediné slovo sťažnosti," spomínal spoluväzeň František Ondruška. "Bolí má iba to, že mnoho mojich veriacich musí trpieť pre svoju vieru," opakoval biskup.

Zomrel vo väzenskej nemocnici 17. júla 1960, v deň svojich narodenín. Na truhlu mu napísali "P. G. 681". To bolo evidenčné číslo väzňa Gojdiča. Pochovali ho na väzenskom cintoríne v Leopoldove. O hrob sa starali jeho príbuzní a ctitelia. "Trikrát na hrob dávali kríž, ale väzenskí dozorcovia ho vždy odstránili," píše Gojdičov životopisec Peter Šturák.

Súdne rehabilitovaný bol Gojdič až v roku 1990. A o 11 rokov neskôr ho pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslaveného.

Vladimír Jancura, Pravda

Mediálna spolupráca

Administrátor a autor web stránky:
Ing. Vladimír Chrenko

Web stránka obsahuje fotografie od uvedených autorov i ostatných prispievateľov:
Jozef Matúš - grafik
Roman Fabík - https://www.rmcphotography.sk/
Samuel Dostál - https://www.facebook.com/samuel.dostal.art
Peter Faltys - https://www.instagram.com/peterfaltys/

ĎAKUJEME! Zavrieť okno

Kontakt

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Topoľčany

Nám. M. R. Štefánika 34/61
955 01 Topoľčany
E-mail: topolcany.fara@gmail.com
Tel.: 038 / 53 263 02
Nemocničný mobil: 0904 / 009 524
IČO: 34075771
DIČ: 2021306826
Číslo účtu Farnosti Topoľčany vedený v Slovenskej sporiteľni:
SK07 0900 0000 0000 3851 2757

Zavrieť okno
Open popup