ADVENTNÉ OBDOBIE

Mnohí kresťania určite vedia, že u nás, popri tzv. kalendárnom roku (občianskom roku) – ktorý je rozdelený podľa pohybu našej Zeme okolo Slnka a je plne prispôsobený telesným potrebám a biorytmu človeka, existuje aj tzv. liturgický rok. Ten je viac prispôsobený duši človeka, lepšie povedané nadprirodzeným veciam, ktorých stredobodom je Ježiš Kristus.

Podobne ako kalendárny alebo školský rok, aj liturgický má svoj začiatok. Nedávno sme slávili nedeľu Krista Kráľa (34. nedeľa v období cez rok) a tým sme vstúpili do posledného týždňa liturgického roka. Ak sa pozrieme do katolíckeho kalendára, uvidíme, že nasleduje tzv. advent. A práve adventné obdobie je začiatkom liturgického roka.
Jedným z významov adventného obdobia je skutočnosť, že je časom prípravy na slávnosť Narodenia Pána, v ktorom sa pripomína prvý príchod Božieho Syna medzi ľudí. Inak povedané, úlohou adventu nie je vytváranie stresu z behania po obchodoch a zháňania darčekov pod stromček, ale štyri adventné nedele majú pripomínať dobu 4000 rokov, v ktorej starozákonné ľudstvo očakávalo príchod Spasiteľa.
Advent – zo slova „príchod“ - je prípravné obdobie na pripomenutie si prvého príchodu Spasiteľa, ale je aj časom, kedy sa má ľudská myseľ zameriavať aj na očakávanie druhého Kristovho príchodu na konci vekov.
Adventná doba sa začína prvými vešperami nedele (inak možno povedať v predvečer – t.j. v sobotu), ktorá pripadá na 30. novembra alebo mu je najbližšia (môže to byť v rozmedzí od 27.11. - 3.12.) a končí sa v predvečer slávnosti (t.j. na Štedrý večer) Narodenia Pána (25. decembra). Nedele tohto obdobia sa nazývajú Prvá, Druhá, Tretia a Štvrtá.
Ako už bolo spomenuté, počas adventu si možno všimnúť dve časti: očakávanie Krista na konci čias a príprava veriacich na stretnutie s Kristom pri jasliach. 17. december je deň, ktorý je predelom a preto možno povedať, že dni od 17. do 24. decembra včítane, sú bezprostredne zamerané prípravou na slávnosť Narodenia Pána.
Očakávanie druhého príchodu potvrdzujú aj modlitby prefácií, napr.: Prvá adventná: „Lebo pri svojom prvom príchode... splnil pradávne prisľúbenia a otvoril nám cestu do večnej spásy, aby sme pri jeho … druhom príchode dostali prisľúbený dar spásy, ktorý … bedlivo a túžobne očakávame.“ Druhá adventná: „Jeho predpovedali všetci proroci, panenská matka ho … nosila pod srdcom, Ján ohlasoval jeho príchod a ukázal na neho … nám dáva milosť, aby sme sa s radosťou pripravovali na slávnosť jeho narodenia, aby nás našiel bedliť … jasať na jeho slávu.“
V advente sa číta z Knihy proroka Izaiáša, ktorého texty predstavujú túžbu po očakávanom Mesiášovi. V evanjeliách počúvame od Lukáša a Matúša o udalostiach, ktoré predchádzali narodeniu Ježiša – predstavujú veriacim osobu P. Márie, osobu Jána Krstiteľa.
Túžbu po Mesiášovi možno od 9. stor. charakterizujú tzv. „Ó antifóny“ (antiphonae maiores). Každá z nich začínala písmenom „Ó“. Ono vyjadrovalo tú preveľkú túžbu: O Sapienta (Ó, múdrosť), O Adonai (Ó, Pane), O Radix (Ó, koreň), O Clavis David (Ó, kľúč Dávidov), O Oriens (Ó, hviezda, čo vychádza), O Rex gentium (Ó, Kráľ národov), O Emmanuel. Tieto antifóny možno vidieť v breviároch pred Magnifikátom, ale aj ako alelujové verše v dňoch od 17. do 23. decembra.
Skúsme si, pri liturgii naozaj vypočuť uvedené prefácie a antifóny a tak sa hlbšie ponoriť do tajomstiev slávenia sv. omše.
Cirkev aj vonkajšími prejavmi chce poukázať na zvláštnosť tohto obdobia. Je to predovšetkým pri liturgii používaním fialovej farby (okrem sviatku a 3. adventnej nedele), ktorá zostala ešte z dôb, kedy mal advent kajúci charakter, hoci nikdy sa nechápal v takom istom zmysle ako Veľký pôst.
Dnes, po Druhom Vat. koncile, preto nie je vôbec nutné v advente sa postiť, hoci pôstnu disciplínu (piatky) treba zachovať rovnako ako v období cez rok. Podobne ani Štedrý deň nie je dňom prísneho pôstu.(V minulosti bol, vďaka čomu sa nám zachoval zvyk jedenia ryby).
Ak na deň nepripadá žiadny sviatok, v nedele sa vynecháva aj Glória – najbližšie zaznie na vigíliu Narodenia Pána – t.j. na Štedrý večer alebo na „polnočnej“ sv. omši. Tiež sa v advente neodporúčajú konať svadobné veselice a iné hučné zábavy, aby sa veriaci celou dušou a čo najlepšie – napr. aj dobrou sv. spoveďou, pripravili na Kristov príchod.
Počas celého adventu (s výnimkou nedieľ) sa pred svitaním môže sláviť sv. omša k úcte Panny Márie. Táto sv. omša sa nazýva roráty, pretože týmito slovami začína introit (vstup) sv. omše (Rorate caeli = Rosu dajte nebesá). Krásny je aj dôvod slávenia pred svitaním, lebo v tmách pohanských bludov a v tmách dedičného hriechu zasvitla ľudstvu spása, keď sa narodila „ranná hviezda“ - Panna Mária.
Tretia adventná nedeľa – nazvaná podľa jej introitu ako nedeľa Gaudete (Radujte sa!) sa môže sláviť v ružovom ornáte (ak nie je k dispozícii, je legitimné použiť fialovú farbu). Je to na znak toho, že sa máme radovať, lebo príchod Krista je už blízko.
Do adventu spadá spomienka na sv. Mikuláša (6. 12.). Isto vieme, že sv. Mikuláš nie je americký „Santa Claus“, popíjajúci Coca-Colu, hoci preklad by aj sedel, a že nespúšťa darčeky dolu komínom. Sv. Mikuláš bol biskupom v meste Myre (Malá Ázia). Bol veľmi dobročinný, chudobným dával tajne v noci do príbytkov svoje dary, aby nezbadali, kto je ich dobrodincom. Práve na tú pamiatku sa na deň sv. Mikuláša obdarovávame malými drobnosťami.
Liturgickou slávnosťou v advente je Sviatok nepoškvrneného počatia Panny Márie (8. 12.). Cirkev mám v tomto sviatku predkladá k neomylnej viere, že jedine blahoslavená Panna Mária bola zvláštnou milosťou uchránená od dedičného hriechu.
Krásne zvyky adventného času – ako je adventný veniec, so štyrmi sviečkami, symbolizujúce štyri adventné týždne, adventný kalendár a iné, je dobré odporúčať ako typický prvok pre toto obdobie.