Zrazu je všetko inak

Často prechádzame naším životom veľmi rýchlo. Nemáme čas a považujeme toľko vecí za dôležitých a myslíme si, že bez nich by sa svet zrútil. Stačí, aby prišla neočakávaná situácia a zrazu sa nám javí všetko inak. V našom diskusnom fóre zsa objavil príspevok, ktorý sa oplatí prečítať a hlavne sa zamyslieť nad všetkým tým "nesmierne dôležitým", čo nás oberá o pokoj.

Milí spolufarníci,

neviem, čo všetko sa dá riešiť v tomto fóre, ale rada by som Vás poprosila o jednu maličkú a úprimnú modlitbu za všetky choré detičky. Uvedomujem si, že každý človek na svete má nejaký problém, ale ak môžem porozprávam Vám v krátkosti o tom mojom.

Sú to už, alebo ešte len /v porovnaní s niektorými inými rodičmi a deťmi/
skoro 3 mesiace čo som sa z hodiny na hodinu ocitla so svojím 3-ročným synčekom Šimonkom na onkológii v Bratislave. Diagnóza: Leukémia typ T a tumor medzi pľúckami.
Nebudem opisovať priebeh. Dnes sa už máme trošku lepšie, ako na začiatku, ale liečba bude trvať cca 2 roky. Sú tu aj ťažšie prípady maličkých detí, z ktorých niektoré sú už odsúdené na smrť / napr. 2-ročná Adelka, s ktorou mamička odchádza na budúci týždeň domov,čakať kedy príde koniec/.
Niekedy sa nám zdajú niektoré banálne problémy neprekonateľnou prekážkou. Viem, že aj v mojom živote prídu ešte aj iné veci, ktoré bude treba riešiť a nebudú ľahké, ale zatiaľ nepoznám nič horšie, ako pozerať na dieťatko, ktoré trpí a ešte pri tom myslieť, na niečo také strašné, ako je smrť.Šimonova choroba má 80% úspešnosť vyliečenia, ale človek tu vidí a počuje hrozné veci. Je veľa pocitov o ktorých by sa dalo písať. Chcem Vás však všetkých poprosiť, len o tú jednu maličkú a úprimnú modlitbu. Možno o nej nebudú vedieť ani tieto, ani iné deti a mamičky, ale Boh ich bude počuť a s jeho pomocou sa dajú aj takéto problémy zvládať ľahšie. Určite sú tu všetci vďační za každé jedno úprimné a povzbudivé slovo.

A na koniec ešte jeden postreh. Je krásne chystať sa na Vianoce, kupovať darčeky, rozmýšľať koho by čo potešilo. Aj ja som tento zhon prežívala každý rok.Tento rok je to trošku iné. Najkrajší darček by bol keby sme so Šimonom mohli byť na Vianoce doma pri našej rodinke /dcérka, manžel, babina, dedino atď../ a tešiť sa spolu s nimi
z narodenia malého Ježiška.

Veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorý za nás svoje modlitby už obetovali, stále obetujú a budú obetovať. Za všetky choré deti a zvlášť za tie umierajúce.

....želám veľa zdravia ..... Hanka