Sv. Ignác z Loyoly

Odvážny a roztopašný rytier sa liečil z ťažkého zranenia v boji proti Francúzom na hrade Loyola. Z dlhej chvíle začal čítať dve knihy, čo boli po ruke. O Ježišovi Kristovi a živote svätých. Inšpirovali ho natoľko, že zahodil vyšívanú rytiersku róbu a stal sa svätcom. Zakladateľ jezuitského rádu, asketický mystik a autor duchovných cvičení, svätý Ignác z Loyoly je pre nás všetkých vzorom ako možno zanechať starý spôsob života a oslavovať Boha vo všetkom. V piatok si priblížime posolstvo tohto svätca, ktorý je namalovaný na druhom oltárnom obraze nášho chrámu.

Sv. Ignác z Loyoly - svätosť ako túžba oslavovať Boha vo všetkom

Iňigo prišiel na svet na hrade Loyola blízko španielskeho mesta San Sebastian. Bol najmladším z trinástich detí baskického šlachtica Beltrána Ibaňeza de Oňaz. Pôvodné krstné meno Iňigo Lopez si zmenil na Ignác podľa svätého Ignáca Antiochijského až neskôr. Po zranení, ktoré obrátilo jeho život na ruby.

Iňigo sa narodil v období prevratných zmien. Keď mal jeden rok, Krištof Kolumbus objavil Ameriku. Mikuláš Kopernik prišiel s tvrdením, že Zem sa točí okolo Slnka. A Martin Luther protestantskou reformou načal rozkol západnej cirkvi.

Ignác proti oslabovaniu katolíckej cirkvi bojoval. Založil vplyvný jezuitský rád Spoločnosť Ježišova, ktorý je dodnes, čo sa týka aktívneho počtu misií stále najrozšírenejší na svete.

Iňigovej premene na asketického mystika Ignáca a pápežovho verného sluhu predchádzalo búrlivé obdobie. Rodina ho poslala na dvor kráľovského pokladníka Juana Velázqueza. Trinásťročnému Iňigovi sa splnil sen. Otvorili sa mu dvere do dobrodružného sveta rytierov. Rád sa hral s kordom, provokoval šarvátky a dostával sa do problémov. Nevyhýbal sa hrám ani ženám.

S roztopašami definitívne skončil, keď mal tridsať. Ako rytier v máji 1521 bránil španielsku pevnosť v Pamplone proti Francúzom, ktorí mali výraznú prevahu. Iňigo presvedčil kapitána, aby sa nevzdávali. Nešťastne ho však zasiahla delová guľa. Po zranení oboch nôh do konca života kríval.

Francúzi ocenili jeho odvahu a namiesto väzenia ho pustili na liečenie domov na hrad Loyola. Počas dlhých týždňov zotavovania siahol znudený Ignác po knihe. Chcel čítať romantické romány, na hrade však našiel len Kristov životopis a slávne životopisy svätých Legenda Aurea. Čím viac čítal, tým väčšie uvoľnenie pociťoval. Rozhodol sa, že zmení svoj život, šľachtický odev vymení za jednoduchý plášť a vyrazí na púť do Jeruzalema.

V jeho duchovnom živote nastal prelomový zlom a z Iňiga „caballera“ sa stal Ignác reformátor.

Počas púte do Svätej zeme na viace­rých zastávkach prechádza intenzívnymi duchovnými zážitkami a zjaveniami. Vymýšľa duchovné cvičenia, meditácie, ktorých zmyslom je prečistenie mysle i ducha. Tie sú zrejme najneobyčajnejším príspevkom jezuitov do katolíckej cirkvi. Po návrate zo Svätej zeme a neúpešnom pôsobení vo vlasti odchádza z paranoidného inkvizičného Španielska do slobodnejšieho Francúzska. Na parížskej univerzite získava titul magistra a obklopí ho skupina nasledovníkov, s ktorými 15. augusta 1534 založil na Montmartri Spoločnosť Ježišovu.

Nový rád skombinoval mystiku s vojenskou disciplínou. Poslušnosť je jednou z najväčších cností. Najvyšším nadriadeným je pápež, ktorému sa rád rozhodol slúžiť. Pápež Pavol III. ho schválil o tri roky neskôr. Napriek ostychu sa Ignác stáva prvým generálnym predstaveným.

Keď 31. júla 1559 Ignác z Loyoly zomrel, Spoločnosť Ježišova mala už tisíc členov po celom svete. V roku 1609 bol vyhlásený za svätého. Jeho pozostatky ležia v hlavnom jezuitskom kostole Al Gesú v Ríme.