PREŽÍVAME SV.OMŠU

Pod týmto názvom sa od 1. februára 2007 začína katechéza, nielen pre členov Farských Emauz, pri ktorej sa budeme pri štvrtkových večerných sv. omšiach spoločne zamýšľať nad tajomstvom sv. omše. Hoci môžeme patriť medzi pravidelných návštevníkov kostola, predsa sv. omša môže byť pre nás ťažko pochopiteľná. Môže byť veľmi užitočné hlbšie sa zamýšľať nad jej významom a zmyslom pre náš život viery.

NA NÁVŠTEVE

Ísť na omšu znamená ísť na návštevu. Hostiteľom je Ježiš vo svojom dome. Jeho dom je dom modlitby. Návšteva u priateľov má štyri etapy:

1. Prijatie hostí. Pozvaní prichádzajú a zazvonia na dvere. Domáci im otvoria, pozdravia sa, podajú si ruky, objímu sa, popýtajú sa jeden druhého ako sa im vodí, ako im slúži zdravie a zaželajú si všetko najlepšie.
•Pri príchode do kostola pozdravíme sa navzájom s Ježišom v Bohostánku
•Keď prichádza kňaz k oltáru slúžiť sv. omšu predstavuje Krista, ktorý bude za nás prinášať obetu, preto sa s ním pozdravíme tým že sa postavíme a zvítame sa radostnou piesňou
•Potom si zaželáme všetko najlepšie: Milosť nášho Pána Ježiša Krista, láska Boha Otca i spoločenstvo Ducha Svätého nech je s vami všetkými. I s duchom tvojim. Čo lepšie by sme si moholi zaželať?

2. Čas na rozhovor. Keď sme sa už zvítali, hostiteľ nás uvedie do obývačky. Tam sa spolu porozprávame o všetkom možnom. Veď priatelia si majú toho vždy dosť čo povedať.
•Po privítaní nasleduje Bohoslužba slova, kde nám Boh rozpráva o sebe, o tom, čo bolo, čo bude, o svojich plánoch s nami, o jeho vzťahu k nám...
•My mu odpovedáme spevom i modlitbami.

3. Ku stolu. Keď už sme sa dostatočne porozprávali, hostiteľ nás nezabudne ako sa patrí pohostiť. Zavolá nás ku stolu. Jesť a piť pri jednom stole znamená prejav priateľstva, stôl spája rodinu.
•Ježiš nás nepozval len na rozhovor, pozval nás ku stolu.
•On povedal: Kto je moje telo a pije moju krv bude mať večný život.
•Prichádzať na návštevu a nezobrať si z toho, čo nám ponúkajú je urážkou hostiteľa. Ako sa my javíme na návšteve u Ježiša?

4. Rozlúčka. Hoci je nám spolu dobre, hoci si máme toho ešte veľa čo povedať, hoci pohostenie je výborné, treba sa pobrať znova domov. Veď aj zajtra je deň. A pozvanie stále platí. Tu sme vždy vítaní hostia. Tak sa ešte raz pozdravíme, podáme si ruku, zaželáme si všetko dobré a poďakujeme sa hostiteľovi.
•Aj omša má svoj koniec. No Ježiš nás pozýva, aby sme prišli aj inokedy.
•Kňaz nám v jeho mene želá: Pán nech je s vami! Iďte v mene Božom!
•A my sa poďakujeme hostiteľovi: Bohu vďaka.

(Prevzaté z Wikipedia)