Peter FOURIER (30.11.1565−9.12.1640)

Zažiaril na oblohe Cirkvi po Tridentskom koncile (1545-1563) v období dejinných premien a veľkých reformných snáh vo všetkých náboženských oblastiach. Dvojitý cieľ sa vznášal pred jeho zrakom: veda
a svätosť. Získal nielen doktorát teológie,
ale aj cirkevného a občianskeho práva. Bol kňazom, veľa sa modlil, žil v prísnej chudobe, organizoval farské misie, delil sa s farníkmi o ich starosti, slúžil nielen v kostole, ale pomáhal a staral sa aj o chudobných.

Vo svojej farnosti presadzoval spravodlivosť a právo. Na prekonanie strašnej biedy, spísal listinu biednych, organizoval pravidelné rozdeľovanie potravín, vytvoril peňažný fond na podporu maloobchodníkov vo finančných ťažkostiach a do povedomia bohatých neustále vkladal ich sociálnu zodpovednosť. Po celom Lotrinsku ho nazývali dobrým otcom. 
Spolu s Alexiou Le Clerc založil rehoľu Kanoničky svätého Augustína
z Kongregácie de Notre Dame. Stal sa apoštolom oduševneným
za Ježiša Krista i za ľudí, ktorým ukazoval cestu k svätosti, dostupnú každému. Bol vyhlásený (1897) v Katolíckej cirkvi za svätého.

Z myšlienok

• Žiť reálne a nestrácať nádej.
• Slúžte Bohu vo veselosti a radosti svojej duše.
• Boh robí všetko len pre naše dobro.
• Je veľmi ľahké zošiť zaplátané šaty, oveľa ťažšie je byť trpezlivý.
• Modlitba je najmocnejší prostriedok na ochranu pred pádom a na zapálenie lásky k večným veciam.
• Ten, z lásky ku ktorému trpíme, vie oveľa lepšie ako my sami, kedy nás má zbaviť kríža.
• Daj, aby sa moja duša tešila a chvela od radosti iba jednou myšlienkou, že Ty si môj Boh.
• Nedovoľ nikdy, Pane, aby som vyhľadával radosť mimo Teba, pretože Ty si radosť
• môjho srdca.
• Si v Božom náručí, neboj sa. Úplne dôveruj Bohu, lebo je nekonečne dobrotivý, verný a nemeniteľný.

(dmj)