Sophronius Eusebius Hieronymus pochádzal zo Stridonu,
na dalmatínsko-panónskych hraniciach v blízkosti Ľubľany. Už v mladom veku
sa vzdelával v Ríme u gramatika Donáta v rétorike a vo filozofii. Neskôr sa dal pokrstiť, žil kajúcne v kláštore, študoval Písmo. Pôsobil v Trevíre, v Akvileji (pri Benátkach) aj v Antiochii a na púšti Chalcis. Stal sa kňazom (asi roku 379) a v Carihrade počúval Gregora Naziánskeho.
Stal sa sekretárom (382 - 384) pápeža Damaza I. Odišiel (r. 384) do Svätej zeme, precestoval aj Sýriu
a Palestínu i Egypt, spoznal zvyky ľudu a názory svätých pustovníkov.
Usadil sa (386) v Betleheme, prekladal Písmo a pastoračne sa venoval pútnikom. Z hebrejských a aramejských rukopisov preložil Starý zákon
do hovorovej latinčiny. Revíziu latinského prekladu Nového zákona urobil na základe pôvodných gréckych textov. Neskôr dielo získalo aj cirkevné uznanie (Vulgáta). Hieronym vedel byť jemný a obetavý
v priateľstve, ale ak sa nezhodol, bol aj výbušný a príkry. Aj sám k sebe vedel byť veľmi tvrdý. K ideálom Ducha sa prebojúval cez prekážky vlastnej povahy i ťažkosti vonkajších okolností. V ostrej polemike obraňoval predovšetkým evanjeliové zásady a hodnoty nezištnej viery. Medzi jeho spisy patria listy (zachovalo sa ich 117), preklady (napr. od Origena O počiatkoch a od Euzébia Kronika), exegetické diela, historické knihy, polemické spisy a homílie (95; o mníšskej nábožnosti a svätosti). Najvýznamnejšie historické dielo sa nazýva De viris illustribus (O slávnych mužoch), je to 135 životopisov cirkevných spisovateľov. Hieronym prejavil charakteristické črty vzdelanca, askétu
a duchovného vodcu, veľkú časť života prežil ako pustovník, stal sa jedným
zo štyroch Otcov latinskej (západnej) cirkvi (Ambrozius, Augustinus, Gregor I.).
Z myšlienok
• Názory apoštolov som priradil k tým, ktoré som našiel u Pytagora, Platóna a Empedokla.
• V očiach ľudí sú správne niektoré cesty, ktoré sa neskôr ukážu nesprávnymi a často je v hlinených nádobách skrytý poklad... Pravda života sa nemá opúšťať kvôli pohoršeniu.
• Buď milujeme všetkých rovnako, alebo nikoho... Komu bolo viac odpustené,
viac miluje.
• Ako by bolo možné žiť bez poznania Písiem, cez ktoré sa človek učí spoznávať samého Krista, ktorý je životom veriacich?
• Čítaj veľmi často božské Písma, ba viac, nech Svätá kniha nikdy neopustí tvoje ruky. Tu sa nauč tomu, čo máš vyučovať... Kto nečíta Písmo, nepozná Krista.
• Zotrvaj pevne spojený s tradičnou náukou, v ktorej si bol vyučený, aby si mohol povzbudzovať podľa zdravého učenia a odmietnuť tých, ktorí mu protirečia.
• Usilujme sa naučiť sa na zemi tie pravdy, ktorých pevnosť pretrvá aj v nebi.
• Deti moje, ak chcete mať pokojné svedomie v hodine smrti, tak za života sa odlučujte od všetkého. Ak sa v tej strašnej chvíli nechcete báť, nemilujte to, čo budete musieť opustiť...
Lebo kto chce dobre zomrieť, ten musí každý deň
myslieť na smrť... Nič tak účinne nevedie
k nábožnému životu, ako myšlienka na smrť.
(dmj)