Z rodného Švajčiarska odišiel (1940) do Francúzska a v Taizé založil ekumenickú komunitu, v ktorej dobrota srdca a jednoduchosť mali byť uprostred všetkého. V roku 1949 siedmi novodobí rehoľníci zložili sľub čistoty, chudoby a poslušnosti.
Ich nasledovníci prijali komunitné Pravidlá Taizé (1953). Vznikol tak nový spôsob súžitia ľudí rôznych kresťanských náboženských vyznaní, pretože kresťania ťažia svoju energiu pre jednanie vo svete práve z modlitby. Ján Pavol II. pri návšteve Taizé (1986) konštatoval:
Do Taizé sa prichádza, ako sa prichádza k prameňu. Pútnik sa zastaví, uhasí smäd a ide ďalej. Brat Roger vyšiel zo svojej rodnej protestantskej viery a prijal plnosť katolíckej viery, bez toho, aby sa zriekol svojho protestantského dedičstva.
Za dielo náboženského zmierenia dostal aj Templetonovu cenu (1974), Cenu UNESCO za výchovu pre mier (1988), medzinárodnú Cenu Karola Veľkého (1989) i Cenu Roberta Schumana (1992). Mních Roger vnímal jednotu kresťanov predovšetkým ako problém zmierenia, ktorý má riešenie, ak prejavíme zmysel pre lásku a odpustenie. Myslím, že by sme ho mali počúvať, vnútorne načúvať jeho duchovne žitému ekumenizmu, a naozaj sa nechať viesť jeho svedectvom smerom k skutočne zvnútornenému a zduchovnenému ekumenizmu (Benedikt XVI.).
Z myšlienok
• Zajtrajšia generácia bude čoraz menej chápať, prečo je kresťanstvo roztrieštené do toľkých vyznaní a bude sa pýtať, prečo sa tak plytvalo energiou, aby sa táto nejednotnosť zdôvodnila. Musíme vidieť pohoršenie, ktoré sme spôsobili pred svetom. Kristova modlitba "aby všetci jedno boli, aby tak svet uveril, že Ty si ma poslal" je aj našou modlitbou.
• Evanjelium vyzýva kresťanov, aby boli údmi Kristovho tela, a nie príslušníkmi, stúpencami alebo dokonca patriotmi vlastnej konfesie... Nikdy sa nezmier so škandálom rozkolu medzi kresťanmi, ktorí všetci tak ľahko hovoria o láske k blížnemu a predsa zostávajú rozdelení.
• Život toho, kto miluje a zabúda na seba, je plný pokojnej krásy. Každé priateľstvo predpokladá vnútorný boj. A niekedy kríž vnáša svetlo do bezodnej hĺbky lásky.
• Neboj sa, dôvera je na dosah a s ňou šťastie. Áno, Boh chce, aby sme boli šťastní... Čo Boh žiada, to ti sám dá...
• Nenariekaj, ale v každej chvíli obetuj Kristovi všetko, aj svoje unavené telo.
• Perly evanjelia, pokoj a radosť, môžu zaplniť priepasti úzkosti... Sme zosobnený zhluk slabostí, ale zároveň aj spoločenstvo navštívené niekým iným, než sme my sami.
• Pokoj v srdci je nosným trámom vnútorného života, podopiera nás pri výstupe k radosti... Pravá radosť sa daruje... Boh môže iba milovať.
• Boh v nás nikdy nevzbudzuje strach, ale dôveru.
• Tvoja minulosť je ukrytá v Kristovom srdci a o tvoju budúcnosť sa Boh už postaral. Lebo si povolaný k slobode.. Pričiň sa, aby si pochopil všetko o každom človeku.
• Ver, že je Kristus v tebe prítomný, aj keď to nepociťuješ... Buď medzi ľuďmi znamením bratskej lásky a radosti... Prijmi ma, Pane; daj nech ťa s radosťou očakávam.
• Vy, ktorí sem vstupujete, zmierte sa otec so synom, manžel so ženou, veriaci s tým, kto veriť nemôže, kresťan so svojim odlúčeným bratom.
• Keď sa modlíš, deje sa to z lásky. Ak zápasíš, aby si človeku zbavenému práv vrátil ľudskú tvár, deje sa to tiež z lásky...
• Pravá radosť sa daruje. Kto to skúsi, nehľadá za ňu ani vďaku, ani odmenu. Vďakou a odmenou mu je to, že môže dávať.
(dmj)