Ako nenápadný aktivista a neskôr aj kňaz (tajne vysvätený 1971; prezývaný „generál tajnej cirkvi“) sa zaslúžil o slobodu na Slovensku.
Zápasil s komunizmom, fašizmom, nacionalizmom aj liberalizmom. Inšpiroval, nielen kresťanov, pre službu pravde, dobru a láske. Bol svedomím slovenského katolicizmu 20. storočia.
Bol svedomím slovenského katolicizmu 20. storočia. Tento neobvyklý muž viackrát vystavil svoj život za to, čomu veril. Bol nasledovníkom chorvátskeho vizionárskeho jezuitu T. Poglajena – Kolakoviča, ktorý bol pre neho obrovským ľudským i kňazským vzorom. Vďaka tomuto profesorovi získal poznatky o aplikovanej kresťanskej teológii, aj vlastnú vnútornú spiritualitu. Za náboženskú činnosť („velezradu a špionáž pre Vatikán“) bol (1951) po 10 mesačnom vyšetrovaní, samotke, bití a mučení, odsúdený v inscenovanom politickom procese na 25 rokov väzenia; odsedel si 13 rokov, 6 mesiacov a 9 dní.
V Prahe ukončil (1947) štúdium matematiky a fyziky na Karlovej univerzite, bol aj sekretárom Jednoty slov
enských matematikov a fyzikov (1970–1985). Až do „nežnej revolúcie“ organizoval spolu so Silvestrom Krčmérym život „tajnej cirkvi“ na Slovensku, aj historické udalosti: Velehrad 1985 a sviečková manifestácia v Bratislave 1988. Neskôr sa stal redaktorom Katolíckych novín (1990−1991), výkonný tajomník Konferencie biskupov Slovenska (1991−1994). Skromný, vľúdny a láskavý Vlado vedel, že treba byť vždy „blízko Krista“. Bol stelesnením kresťanskej budúcnosti a viery pre inteligentných ľudí (A. Srholec)
Z myšlienok
Slovensko prežilo pomerne dobre tú ťažkú vojnu, ale ako kresťania by sme sa mali pýtať, za akú cenu. Tá cena bola vysoká.
My sme nedemonštrovali zjavné opozičné myslenie, skôr sme nenápadne ovplyvňovali myslenie ľudí v zmysle kresťanstva.
• Ak sa nechceš zblázniť vo väzení, ak nechceš prísť o rozum alebo nechceš spáchať samovraždu, tak sa modli. Modlitba bola skutočne sila, vďaka ktorej mohol veriaci človek obstáť v tom strese, v tom mnohonásobnom ponižovaní, v tom zbavení prakticky všetkého majetku...
• Mohol som teda ďakovať Pánu Bohu, že aj ten pobyt vo väzení ma akosi naučil skromnosti. Naučil ma schopnosti vydržať, vytrvať...
• ... my kresťania máme byť kvasom v ceste, uvádzať kresťanstvo do praxe... Prvoradá musí byť modlitba,
a nie prenáhlená, bezduchá činnosť... Našou úlohou je zjednocovať... Je ľahké od niečoho sa dištancovať,
ťažšie je to posvätiť. Európa potrebuje konverziu,
návrat k svojim duchovným koreňom. Keď to dokáže, bude požehnaním pre celý svet.
• Máme plnú náboženskú slobodu, voľný umelecký trh, trhovú ekonomiku, môžeme cestovať všade vrátane Svätej zeme. Je len dôležité, aby sme nezastali a nezostali sedieť so založenými rukami.
(dmj)