Mrak a duna

Jeden veľmi mladý mrak sa vydal na svoju prvú cestu po oblohe v sprievode mnohých nadýchaných mrakov rôznych tvarov.

Jeden veľmi mladý mrak (je známe, že život mrakov je krátky a stále v pohybe) sa vydal na svoju prvú cestu po oblohe v sprievode mnohých nadýchaných mrakov rôznych tvarov.

Keď leteli nad obrovskou saharskou púšťou, skúsenejšie mraky ho povzbudzovali: "Pridaj Pridaj! Ak sa zasta­víš, je s tebou koniec!" Mrak bol však zvedavý ako všetci mladí, a poma­ličky klesal dole a vzďaľoval sa od stáda mrakov.
"Čo robíš ?! Pohni sa !" hučal za ním vietor. Ale mráčik uvidel duny zlatého piesku a to bol prekrásny pohľad.
Duny vyzerali ako zlato, s kto­rým sa pohráva vietor. Nevšimol si pritom, že sa zmenšuje.

Jedna z dún sa na neho usmiala:
"Ahoj," povedala mu.
Bola to duna veľmi pôvabná, práve vytvorená vetrom, ktorý sa pohrával s jej zlatistou vlnou.
"Ahoj, ako sa ti žije tu dole?" opýtal sa mrak.
"Oóó...slnko a vietor. Je tu trochu teplo, ale dá sa to vydržať. A čo ty?"
"Slnko a vietor...a dlhé cesty po oblohe."
"Môj život je taký krátky. Keď sa vráti veľký vietor, asi zmiznem."
"Mrzí ťa to?" spýtal sa mrak.
"Trochu. Zdá sa mi, že nič neznamenám."
"Ja sa tiež čoskoro zmením na dážď a spadnem. Tak to musí byť."
Duna chvíľu váhala a potom povedala : "Vieš, že my duny voláme dážď rajom ? "
"Nevedel som, že som taký dôležitý," zasmial sa mrak.
"Počula som rozprávať staré duny, aký je dážď krásny.
Keď prší, pokryjeme sa zvláštnymi vecami, ktoré sa volajú tráva a kvety."
"To je pravda, to som videl."
"Ja to pravdepodobne nikdy neuvidím," posťažovala sa duna a skončila rozhovor.
Mrak chvíľu premýšľal a potom povedal :
"Mohol by som na teba napršať ja."
"Ale potom zomrieš," odpovedala duna.
"No ty rozkvitneš," a začal padať a pritom sa menil na dúhovo zafarbený dážď.

Na ďalší deň bola malá duna celá rozkvitnutá.