Sakrálne pamiatky Topoľčian.
Sakrálne pamiatky sú svedectvom vývoja duchovnej kultúry. Mnohé z nich sú dodnes ...
09.11.2019
Mrak a duna
Jeden veľmi mladý mrak sa vydal na svoju prvú cestu po oblohe v sprievode mnohých ...
09.11.2019
Čo je na druhej strane?
Starý, chorý muž prijal od svojho lekára zlú správu. Keď sa pripravoval na odchod z ...
09.11.2019

NIKOLAJ A. BERĎAJEV

Nikolaj A. BERĎAJEV (18. 3. 1874 − 24. 3. 1948) Ruský mysliteľ, bytostne spojený s buričstvom aj romantizmom, patrí medzi najvýznamnejších svetových mysliteľov 20. storočia, ktorí sa zaslúžil o rozvinutie nábožensko-filozofického myslenia.
 

Napísal viac než 25 kníh, napr. aj diela Filozofia slobody (1911), Zmysel tvorby (1916), Zmysel dejín (1923), Pokus o filozofiu samoty a komunikácie (1934), Duch a realita (1937), O otroctve a slobode človeka (1939), Ruská idea (1946), Pokus o eschatologickú metafyziku (1947), Samopoznanie- Pokus o filozofickú autobiografiu (1948) a Ríša ducha a ríša Cisárova (posmrtne, 1949). Najvyššou hodnotou pre neho bola ľudská sloboda. Človeka vnímal ako odraz Božieho obrazu, ako osobu s nekonečnou povahou a upriamením na Absolútno. Boh bol pre neho nie bytie, ale Duch, nie esencia, ale existencia. Možno o ňom hovoriť len symbolicky, duchovnou skúsenosťou v slobode, spravodlivosti a láske. Duch je objektívny, univerzálny zdroj všeobecne záväznej znalosti univerzálií. Dejiny ľudstva sú zduchovnievaním všetkých sfér života. Vytrvalo hľadal celistvú ľudskosť: milosť, slobodu a lásku.


Z myšlienok

*      Svet má ideálne základy, ktoré majú univerzálnu povahu.... Boh je láska prenikajúca do človeka... Život sa stáva plochým, maličkým, ak niet Boha a vyššieho sveta.

*      Duch je akoby závanom Božím, ktorý preniká do ľudskej bytosti a udeľuje jej vyššiu dôstojnosť, vyššiu kvalitu existencie, vnútornú nezávislosť a jednotu.

*      Náboženstvo znamená spätosť človeka a sveta s nepodmieneným princípom a stredobodom všetkého, čo jestvuje... Týmto svetom sa realita nevyčerpáva, jestvuje aj iný svet, metafyzická realita, tajomstvo.

*      Človek je hádanka a dosť možné i najväčšia hádanka sveta. Nie ako živočích, ani ako bytosť spoločenská, ako časť prírody a spoločnosti, ale ako osobnosť, ba práve ako osobnosť. Celý svet je ničím v porovnaní s ľudskou osobnosťou, s jedinečnou ľudskou osobou, s ojedinelým ľudským osudom.

*      Existencia osobnosti predpokladá slobodu. Tajomstvo slobody je tajomstvo osobnosti.

*      Filozofické myslenie je zložitým útvarom a dokonca aj v najlogickejších a najuhladenejších filozofických systémoch možno nájsť vzájomne protikladné prvky... Ani vypracovaný filozofický systém však nikdy nemôže byť dovedený do dôsledkov a uzavretý.

*      Prejavom slobody je láska a dôraz na vlastné svedomie. Slobodný človek je ten, ktorý dáva, pomáha, oslobodzuje a miluje.

*      Život dostáva hĺbku a význam len vtedy, ak sa chápe v duchu symbolického realizmu. Viditeľný svet je symbolom sveta neviditeľného. Neviditeľný svet nie je realitou, ktorá by sa nám vnucovala a ktorá by nás k niečomu donucovala, lebo oslovuje slobodu ducha. Pritom to, čo tvorí slobodný duch, je najreálnejšie.

*      Duchovné hodnoty sa utvrdzujú predovšetkým aktom vlastnej slobody. Najpotrebnejšie ešte nie je najhodnotnejšie. Aj tie najvyššie duchovné hodnoty zmiznú, ak sa sloboda neupriamuje na ich utvrdzovanie.

*      Svet speje cez tmu k novej duchovnosti a novej mystike. V nej nemôže byť asketický svetonázor, odvracanie sa od mnohosti a individuality sveta. Askéza v nej bude iba metódou a prostriedkom očistenia.

*      Žijeme v chaotickom svete, v ktorom je sloboda neprípustným luxusom. Problém spravodlivosti a slobody sa vôbec nestavia v jeho rýdzosti, je pohrúžený do kalnej atmosféry. Boj za elementárne statky, za samu možnosť žiť vytláča otázku hodnôt.

*      V kapitalistických demokraciách peniaze a úplatná tlač môžu ovládať spoločnosť a zbaviť ju reálnej slobody, zatiaľ čo deklarácia práv človeka a občana mala náboženské korene, zrodila sa za reformácie, ktorá proklamovala slobodu svedomia.

*      Nový človek sa klania ideálu alebo idolu produktivity, ktorá z človeka robí funkciu výroby, klania sa sile a úspechu, je nemilosrdný k slabým, jeho hybnou silou je súťaženie v boji, a čo je najdôležitejšie, prebieha v ňom oslabenie a takmer zničenie duchovnosti. Nový človek chce v sebe zatvoriť prístup k nekonečnu a skryť sa v konečnosti.

Štát si v kresťanskom svete už nemôže robiť nárok na celého človeka. Jeho moc sa netýka hĺbky ľudskej podstaty, ľudského duchovného života. Ľudská hĺbka patrí cirkvi, a nie štátu. Štát má čo robiť len s vonkajšou ľudskou stránkou. Reguluje iba vonkajšie ľudské vzťahy.

 

*      Práve kresťanstvo učí, že ľudská duša je drahocennejšia než všetky kráľovstvá zeme, kresťanstvo je nesmierne vnímavé voči každému jednotlivému človeku, voči jeho individuálnemu osudu.

*      Verím v pravý aristokratizmus osobnosti, v existenciu géniov a velikánov, ktorí sú si vždy vedomí povinnosti služby, cítia ju nielen smerom hore, ale aj dole. Neverím však v aristokratizmus skupinový, založený na spoločenskej vyvolenosti.

*      Žijeme v dobe, keď ľudia nemajú radi pravdu a nehľadajú ju.

*      Lživá propaganda sa dopúšťa násilia na masách.

Spoločnosť bude taká, akí budú ľudia, ktorí ju tvoria.                                 (dmj)

KONTAKT

Rímskokatolícka cirkev
Farnosť Topoľčany
Nám. M. R. Štefánika 61
955 01 Topoľčany
Tel. 038 / 53 263 02
E-mail: topolcany.fara@gmail.com

IČO: 34075771
DIČ: 2021306826
Číslo účtu Farnosti Topoľčany vedený v Slovenskej sporiteľni:
SK07 0900 0000 0000 3851 2757
Nemocničný mobil pre prípad zaopatrenia: +421 904 / 009 524

MYŠLIENKA

Keď človek neužíva lieky, aspoň neochorie.
Aforizmus