Nikolaj A. BERĎAJEV

Nikolaj A. BERĎAJEV (18. 3. 1874 − 24. 3. 1948) Ruský mysliteľ, bytostne spojený s buričstvom aj romantizmom, patrí medzi najvýznamnejších svetových mysliteľov 20. storočia, ktorí sa zaslúžil o rozvinutie nábožensko-filozofického myslenia.

 

Napísal viac než 25 kníh, napr. aj diela Filozofia slobody (1911), Zmysel tvorby (1916), Zmysel dejín (1923), Pokus o filozofiu samoty a komunikácie (1934), Duch a realita (1937), O otroctve a slobode človeka (1939), Ruská idea (1946), Pokus o eschatologickú metafyziku (1947), Samopoznanie- Pokus o filozofickú autobiografiu (1948) a Ríša ducha a ríša Cisárova (posmrtne, 1949). Najvyššou hodnotou pre neho bola ľudská sloboda. Človeka vnímal ako odraz Božieho obrazu, ako osobu s nekonečnou povahou a upriamením na Absolútno. Boh bol pre neho nie bytie, ale Duch, nie esencia, ale existencia. Možno o ňom hovoriť len symbolicky, duchovnou skúsenosťou v slobode, spravodlivosti a láske. Duch je objektívny, univerzálny zdroj všeobecne záväznej znalosti univerzálií. Dejiny ľudstva sú zduchovnievaním všetkých sfér života. Vytrvalo hľadal celistvú ľudskosť: milosť, slobodu a lásku.


Z myšlienok

*      Svet má ideálne základy, ktoré majú univerzálnu povahu.... Boh je láska prenikajúca do človeka... Život sa stáva plochým, maličkým, ak niet Boha a vyššieho sveta.

*      Duch je akoby závanom Božím, ktorý preniká do ľudskej bytosti a udeľuje jej vyššiu dôstojnosť, vyššiu kvalitu existencie, vnútornú nezávislosť a jednotu.

*      Náboženstvo znamená spätosť človeka a sveta s nepodmieneným princípom a stredobodom všetkého, čo jestvuje... Týmto svetom sa realita nevyčerpáva, jestvuje aj iný svet, metafyzická realita, tajomstvo.

*      Človek je hádanka a dosť možné i najväčšia hádanka sveta. Nie ako živočích, ani ako bytosť spoločenská, ako časť prírody a spoločnosti, ale ako osobnosť, ba práve ako osobnosť. Celý svet je ničím v porovnaní s ľudskou osobnosťou, s jedinečnou ľudskou osobou, s ojedinelým ľudským osudom.

*      Existencia osobnosti predpokladá slobodu. Tajomstvo slobody je tajomstvo osobnosti.

*      Filozofické myslenie je zložitým útvarom a dokonca aj v najlogickejších a najuhladenejších filozofických systémoch možno nájsť vzájomne protikladné prvky... Ani vypracovaný filozofický systém však nikdy nemôže byť dovedený do dôsledkov a uzavretý.

*      Prejavom slobody je láska a dôraz na vlastné svedomie. Slobodný človek je ten, ktorý dáva, pomáha, oslobodzuje a miluje.

*      Život dostáva hĺbku a význam len vtedy, ak sa chápe v duchu symbolického realizmu. Viditeľný svet je symbolom sveta neviditeľného. Neviditeľný svet nie je realitou, ktorá by sa nám vnucovala a ktorá by nás k niečomu donucovala, lebo oslovuje slobodu ducha. Pritom to, čo tvorí slobodný duch, je najreálnejšie.

*      Duchovné hodnoty sa utvrdzujú predovšetkým aktom vlastnej slobody. Najpotrebnejšie ešte nie je najhodnotnejšie. Aj tie najvyššie duchovné hodnoty zmiznú, ak sa sloboda neupriamuje na ich utvrdzovanie.

*      Svet speje cez tmu k novej duchovnosti a novej mystike. V nej nemôže byť asketický svetonázor, odvracanie sa od mnohosti a individuality sveta. Askéza v nej bude iba metódou a prostriedkom očistenia.

*      Žijeme v chaotickom svete, v ktorom je sloboda neprípustným luxusom. Problém spravodlivosti a slobody sa vôbec nestavia v jeho rýdzosti, je pohrúžený do kalnej atmosféry. Boj za elementárne statky, za samu možnosť žiť vytláča otázku hodnôt.

*      V kapitalistických demokraciách peniaze a úplatná tlač môžu ovládať spoločnosť a zbaviť ju reálnej slobody, zatiaľ čo deklarácia práv človeka a občana mala náboženské korene, zrodila sa za reformácie, ktorá proklamovala slobodu svedomia.

*      Nový človek sa klania ideálu alebo idolu produktivity, ktorá z človeka robí funkciu výroby, klania sa sile a úspechu, je nemilosrdný k slabým, jeho hybnou silou je súťaženie v boji, a čo je najdôležitejšie, prebieha v ňom oslabenie a takmer zničenie duchovnosti. Nový človek chce v sebe zatvoriť prístup k nekonečnu a skryť sa v konečnosti.

Štát si v kresťanskom svete už nemôže robiť nárok na celého človeka. Jeho moc sa netýka hĺbky ľudskej podstaty, ľudského duchovného života. Ľudská hĺbka patrí cirkvi, a nie štátu. Štát má čo robiť len s vonkajšou ľudskou stránkou. Reguluje iba vonkajšie ľudské vzťahy.

 

*      Práve kresťanstvo učí, že ľudská duša je drahocennejšia než všetky kráľovstvá zeme, kresťanstvo je nesmierne vnímavé voči každému jednotlivému človeku, voči jeho individuálnemu osudu.

*      Verím v pravý aristokratizmus osobnosti, v existenciu géniov a velikánov, ktorí sú si vždy vedomí povinnosti služby, cítia ju nielen smerom hore, ale aj dole. Neverím však v aristokratizmus skupinový, založený na spoločenskej vyvolenosti.

*      Žijeme v dobe, keď ľudia nemajú radi pravdu a nehľadajú ju.

*      Lživá propaganda sa dopúšťa násilia na masách.

Spoločnosť bude taká, akí budú ľudia, ktorí ju tvoria.                                 (dmj)