Podnet k zamysleniu nad našou vierou v Roku viery

Počas našich štvrtkových adorácií v tomto prebiehajúcom Roku viery chceme zvlášť prosiť o posilnenie tohto daru v našich srdciach, životoch a rodinách. Nech sú príležitosťou aj ponúknuté texty, ktoré slúžia ako podnet k zamysleniu a k modlitbe počas adorácie. Tieto texty o viere budeme uverejňovať aj na našej farskej stránke. Veríme, že sa stanú príležitosťou k zamysleniu.

 

Podnet k zamysleniu nad našou vierou v Roku viery:

Hora zostala na svojom mieste (1)

 

 

Pane, predivné je Tvoje Evanjelium. Prináša so sebou „nemilé“ prekvapenia. Čím viac ho poznávame, tým menej sa cítime pokojní.

Kto skúma Evanjelium, stráca sebaistotu. Iba ten, kto ho ignoruje, môže sa tešiť hoci z odrobinky sebaistoty.

Štúdium textov v škole prispieva k postupu do ďalšej triedy.

Naproti tomu skúmanie Evanjelia môže priviesť k „nezloženiu“ skúšky života.

Každá strana Evanjelia rozbíja na drobný mak dokonca dosť solídne istoty. Dnes napríklad, som sa zorientoval, že som veril, že verím. Avšak, čítajúc túto vetu, explodoval jeden zo „základov“ mojej kresťanskej existencie: „Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru ako horčičné zrnko a poviete tomuto vrchu: «Prejdi odtiaľto ta!» - prejde. A nič vám nebude nemožné“ (Mt 17, 20).

Pane, ja som nikdy nepresunul žiadnu horu. Dokonca ani žiaden pahorok v mojom zázračnom rodnom kraji. A som presvedčený, že to nikdy nedokážem urobiť.

Nemám vieru. Tisíce ráz som recitoval akt viery, Credo, ale nemám vieru.

Študoval som sv. Tomáša, som priebežne v kontakte s viac-menej „avantgardnými“ novinkami súčasných teológov, ale nemám vieru.

Som schopný odpovedať bez väčšej námahy na hlavné námietky „proti viere“. Ale nemám vieru.

Nikdy som nepreniesol žiadnu horu. Pretože nikdy som sa o to nepokúšal. A nikdy som sa to neodvážil, pretože som sa bál fiaska. Bol som „pochybujúcim“ (Mk 11, 23). A teda nemal som vieru.

Očakávam zázraky od Teba, Pane. Nie som lakomý. I zabúdam, že Ty si robil zázraky vtedy, keď si videl vieru v tých, ktorí stáli okolo Teba. Viera bola pružinou, ktorá dávala do pohybu Tvoju všemohúcnosť, a nie opačne.

Viera je istou cestou, ktorá vedie k zázraku. A ja, predsa, očakávam zázrak, aby som vykročil na cestu viery.

Moja nevera má desivú silu: je schopná ochromiť Tvoju všemohúcnosť. „Neurobil tam mnoho zázrakov pre ich neveru“ (Mt 13, 58).

 

 

(Spracované podľ myšlienok a úvah A. Pronzata)