Sviatok Božského srdca

Objaviť Ježišovo Srdce znamená spoznať veľkosť lásky,
ktorou sme milovaní. Znamená tiež horieť tou láskou,
ktorá chce priviesť všetkých ľudí k nemu.
Podstata a cieľ pobožnosti k Ježišovmu Srdcu znamená
úplne sa dať k dispozícii Ježišovej láske, dovoliť, aby si
nás získala a cez nás pôsobila, aby sme sa aj my sami stali
plameňmi v jej žiare.


Boh nám ponúka lásku , ktorá chce, aby sme sa navzájom
milovali, aby sme milovali hriešnikov , aby sme milovali
až k úplnému sebadarovaniu, aby sme milovali Boha a
blížneho, ako seba samého. Skutočnú útechu nájde jedine človek, ktorý nájde cestu k Ježišovmu Srdcu – ak sa naučí milovať spôsobom , ako miloval Ježiš, jeho srdcom.

 

Úcta k Ježišovmu Srdcu bola v dejinách Cirkvi stále prítomná, ako aj v živote niekoľkých svätých, avšak veľmi konkrétne sa začína až v 17. storočí zjaveniami vo Franúczsku.

V rokoch 1673-1675 Kristus zjavil tajomstvo lásky svojho Najsvätejšieho Srdca svätej Margite-Márii Alacoque v kaplnke Navštívenia Panny Márie v mestečku Paray-le-Monial v Burgundsku. Zjavuje sa ako živé Srdce v Ježišovom tele a symbolizuje Ježišovu lásku k ľuďom, neskôr sa jej Srdce Ježišovo zjavuje horiace láskou, ako láska odmietaná, ktorá žiada opätovanie.

Ježiš poukázal na svoje Srdce ako na mimoriadne vhodný znak a obetný oltár milosrdenstva a milosti pre duchovné potreby Cirkvi v moderných časoch.

Svätá Margita sa s pomocou svojho duchovného vodcu jezuitu Claude de la Colombiéra venovala šíreniu úcty k Ježišovmu Srdcu (členovia Spoločnosti Ježišovej - jezuiti dodnes šíria túto úctu; Ján Pavol II. viackrát vyzval ich členov, aby v nej pokračovali) .

Ku koncu 18. storočia už milióny ľudí praktizovali úctu k Ježišovmu Srdcu, vzývali ho a obnovovali mu svoje zasvätenie.