Spoločnosť nie je spravodlivou, ak neposkytne prácu všetkým

Sv. Otec František pri sv. omši, ktorú slávil 1. mája v kaplnke Domu sv. Marty hovoril o tom, že spoločnosť, ktorá neposkytuje prácu všetkým, alebo vykorisťuje robotníkov nie je spravodlivou. Prečítajte si celý jeho príhovor.

Dnešné evanjelium označuje Ježiša za „tesárovho syna“. Jozef bol robotníkom a Ježiš sa učil pracovať práve od neho. Prvé čítanie ukazuje Boha, ktorý pracuje, aby stvoril svet. Táto „ikona Boha pracovníka“ – povedal pápež František – „nám hovorí, že pracovať znamená niečo viac ako len zarábať si na chlieb“: 

„Práca nám dáva dôstojnosť! Kto pracuje má dôstojnosť, osobitnú dôstojnosť, ktorou je dôstojnosť ľudskej osoby: pracujúci mužovia a ženy majú svoju dôstojnosť. Dôstojnosť chýba tým, ktorí nepracujú. Koľko je však tých, ktorí chcú pracovať a nemôžu. Toto je bremeno v našom svedomí, pretože ak je spoločnosť usporiadaná spôsobom, že nie všetci majú možnosť pracovať, byť zjednotení prostredníctvom dôstojnej práce, taká spoločnosť je chorá – je nespravodlivá! Ide proti samému Bohu, ktorý chcel, aby naša dôstojnosť vychádzala práve z práce.“ 

„Moc, peniaze, kultúra, tie nám dôstojnosť nemôžu dať! Dôstojnosť nám dáva práca!“ – pokračoval Svätý Otec a zdôraznil, že to musí byť dôstojná práca, pretože v súčasnosti mnohé „sociálne, politické a ekonomické systémy sú nastavené tak, že vykorisťujú človeka“: 

„Neplatiť spravodlivú mzdu, nedávať prácu, pretože sa pozerá iba na účty a finančné uzávierky: hľadí sa iba na to, ako môžem profitovať. Toto je proti Bohu! Veľakrát sme už o tom čítali na stránkach L´Osservatore Romano... a mňa osobne zaujal článok o tragédii v Bangladéši. Prežiť z 38 eur na mesiac: toto bol zárobok tých, ktorí zahynuli. Toto sa nazýva ,otrocká práca‛! V súčasnom svete existuje otroctvo a je vytvorené práve z toho najkrajšieho, čo dal Boh človeku: schopnosť tvoriť, pracovať a budovať vlastnú dôstojnosť. Koľko bratov a sestier vo svete je v takej situácii, kvôli týmto ekonomickým, sociálnym, politickým prístupom...“. 

Pápež potom citoval istého rabína zo stredoveku, ktorý rozprával svojej židovskej komunite príbeh o Babylonskej veži. V tom čase boli tehly veľkou cennosťou: 
„Keď náhodne spadla jedna tehla, nastal veľký problém a bol to škandál: ,Pozri čo si urobil!‛ Keď však náhodou padol z veže nejaký pracovník, bolo to v poriadku: ,Nech odpočíva v pokoji.‛ Tehla bola dôležitejšia ako človek. O tomto rozprával rabín v stredoveku a to isté sa deje dnes. Ľudia sú menej dôležití ako veci, z ktorých sa dá profitovať, menej dôležití od tých, ktorí majú politickú, sociálnu a ekonomickú silu. Kam sme to dospeli? Dospeli sme do bodu, keď si už neuvedomujeme ľudskú dôstojnosť; dôstojnosť práce. Dnes nám však postavy svätého Jozefa, Ježiša, Boha, ktorí pracujú – ukazujú cestu, ktorou treba kráčať k dôstojnosti“. 
Potom pápež zdôraznil, že dnes už nemôžeme povedať to, čo povedal svätý Pavol: „Kto nechce pracovať, nech ani neje“, ale musíme povedať: „Kto nepracuje, stratil dôstojnosť!“, pretože „nemá možnosť pracovať“. „Spoločnosť zbavila človeka jeho dôstojnosti“. „Je dobré sa dnes započúvať do Božích slov, ktorými sa obrátil na Kaina: ’Kain, kde je tvoj brat?‛. Dnes počujeme ten istý hlas, ktorý hovorí: ’Kde je tvoj brat, ktorý nemá prácu? Kde je tvoj brat, ktorý vykonáva otrockú prácu?‛. Svätý Otec zakončil homíliu modlitbou: „Modlime sa za všetkých bratov a sestry, ktorí sa nachádzajú v takejto situácií“. 

(prevzateé z TK KBS)