4. Dar sily

pomáha nám žiť podľa našej viery aj napriek ťažkostiam. Umožňuje nám hrdinské činy. Dáva nám odvahu postaviť sa zoči-voči našim nepriateľom a nepriateľom Boha.

Dar sily

            Celé Sväté Písmo hovorí a sníva o sile, no pritom súčasne zvestuje definitívny pád násilníkov a povýšenie maličkých. Tento paradox sa rozvíja až do ohlasovania kríža, kde zdanlivá „Božia slabosť“ sa vyhlasuje za silnejšiu ako ľudia (1 Kor 1.25). Svätý apoštol Pavol charakterizuje Božiu metódu slovami „čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných“ (1 Kor 1,27). Človek sám nevlastní v sebe silu, ktorá by mu mohla dať spásu: „Kráľ sa nezachráni veľkou silou...“ (Ž 33,16n). Toto priznanie bezmocnosti je určite spoločnou črtou každej modlitby.

            V Starom zákone sa pod týmto pojmom  rozumela udatnosť, úsilie, ktoré zahrňuje celú schopnosť človeka. Ďalej týmto slovom sa označuje moc, nadvláda. Rovnako sa týmto slovom rozumie zdatnosť človeka, rovnako Božia pomoc. Boh svojou silou udržuje svet, svojou silou ho stvoril, nikto nie je tak silný ako Boh. V Novom Zákone sa výraz sila objavuje v súvislosti s uzdravujúcou mocou nášho Pána. „Ježiš hneď poznal, že z neho vyšla sila. Obrátil sa k zástupu a spýtal sa: „Kto sa to dotkol mojich šiat?“ (Mk 5,30) „A každý zo zástupu sa usiloval dotknúť sa ho, lebo vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých.“ (Lk 6,19)

            Sila je darom Boha, darom Ducha Svätého. V tomto dare nás Duch Svätý vystrojuje milosťou, ktorá posilňuje našu vieru a zároveň posilňuje v nás mravnú čnosť sily. Sila nespočíva len vo veľkej fyzickej disponovanosti, ale predovšetkým v tom ako sa viem posväcujúco ovládať. Nie je silný ten, kto sa snaží mocou  ovládať iných, ale ten kto sa v pokore podvoľuje vôli Božej. Človek má často tendenciu svojím silným vyjadrovaním (silnými rečami) ovplyvniť iných, a pritom jeho dobré skutky sú málo viditeľné, alebo nie sú žiadne.

            Človek má denne možnosť prežívať chvíle, kedy sa necíti byť silný, kedy naopak spoznáva, že je slabý. Napr.: Sme poslaní ísť niečo vážne vybaviť, možno u dôležitej osoby. Častokrát by sme boli radšej kedy tam za nás šiel niekto iný, pretože sa na to necítime, alebo máme strach. Slabosť, ktorá v takejto situácií na nás dolieha je príležitosť, aby sa v nás prejavila Kristova sila, pretože nejdeme tam vo svojej sile, tú nemáme, ideme tam len v moci dôvery, že Boh sa o nás postará a pomôže nám. Koľkokrát si povzdychneme : Pane Bože pomáhaj. a pod.

            Sv. apoštol Pavol to veľmi krásne vyjadruje v 2Kor 12, 10, keď hovorí: ... mám záľubu v slabostiach, v potupe, v núdzi, v prenasledovaní a úzkostiach pre Krista; lebo keď som slabý, vtedy som silný. Chcel, aby v ňom prebývala Kristova sila. Vždy keď človek spoznáva, že v ňom prebýva Kristova sila, spadnú všetky okovy ľudskej slabosti. Nie preto, aby sa mal čím pýšiť, ale preto, aby mohol byť Boh viac v ňom oslávený.

            Boh, aby dal jasne na vedomie, že len v ňom a skrze neho možno byť silným, volí si ľudí skromného zovňajšku, ale ktorí majú spoľahlivé srdce (1 Sam 16,7) a dáva im prednosť pred ľuďmi, ktorí ako Šaul o hlavu prevyšujú všetkých ostatných (1Sam 10,23). Chce konať so stále skromnejšími ľudskými prostredníkmi. Pavlovi zjavuje, že mu stačí Pánova milosť, lebo jeho sila sa rozvíja v slabosti (2 Kor 12,9). Máme mnoho svedkov v celých dejinách Cirkvi, ktorí vo svojej slabosti a krehkosti dali v sebe zažiariť Kristovej sile, sile Kristovho Ducha.

Panna Mária - pevne stála po krížom, a to je možné len z Kristovej sily, zo sily Božieho

                           Ducha, ak zoberieme do úvahy aj skutočnosť, že šlo o matku a syna

Sv. Štefan - v Kristovej sile ohlasoval evanjelium

                   -  pred kameňovaním jeho odporcovia nevládali odporovať múdrosti a duchu,

                      ktorý z neho hovoril

                   - v sile Ducha Svätého bol schopný modliť sa a odpustiť svojim mučiteľom

                   - v sile Ducha videl otvorené nebo a Syna človeka stáť po Božej pravici

Sv. Agneska - 12-ročná mučeníčka

                       - ako útly slabý človek víťazí na silami tohto sveta

                       - vo svojej hrdinskej sile víťazila nad katom, ktorý sa chvel od strachu, keď

                          ju mal sťať

Sv. Agáta - pred svojou smrťou hovorí svojmu tyranovi, tomu, ktorý svojou chlipnosťou,

                    ale aj svojou despotickou vládou nad ňou, chcel ukázať svoju silu:

                    "Žezlo, ktoré máš v ruke a ktoré ťa robí silným, robí ťa silným len v ľudských

                     očiach. Železá a okovy ma viac spútajú s Kristom. Oheň rozpáli viac moju

                     lásku ku Kristovi. Blízka smrť roznieti moju túžbu po Kristovi. Pšenica

                     nepríde do sýpky, pokiaľ sa klas nevymláti, pokiaľ sa plevy neoddelia od

                     zrna. Bite, stojím na skale, ktorou je Kristus."

                 - celým srdcom patrila Pánovi, a v jeho sile, sile Božieho Ducha víťazí

           

            Všetci potrebujeme silu Božieho Ducha. Mladí, aby si uchovali svoju bezúhonnosť, svoju čistotu, rodičia, aby vládali dobre vychovať svoje deti, postarať sa o svoju rodinu, starší, aby vládali s trpezlivosťou znášať mnohé ťažkosti, choroby a trápenia svojho života. Všetci sme povolaní vo svojej slabosti objaviť v sebe Kristovu silu, silu Kristovho Ducha. Z uvedeného vidíme a zároveň vieme o akú silu máme prosiť Ducha Svätého, t.j. dostať sa silou vôle k moci nad sebou, nad svojimi vášňami a charakterovými nedostatkami, aby sme mohli ich odstrániť a spojiť sa so sviatostným Kristom.

 

Jozef VAĽKO