John Henry NEWMAN

John Henry NEWMAN (21.2.1801–11.8.1890) bol priateľom otvoreného dialógu, rozvážneho postoja nenarušujúceho bratskú lásku. Vytušil, že jednotu viery bude možné nájsť aj bez bolestných redukcií, ak dokážeme ako kresťania hlbšie žiť podľa evanjelia, v intenzite a plnosti naozajstnej a neformálnej viery, v osobnom prežívaní nádeje a lásky. Možno bude jedným z otcov − učiteľov Cirkvi. Našiel nové smery vo vzťahu kresťanstva a sveta, v otázkach ekumenizmu. Dokázal vo svojich úvahách spájať rozdielnosť, rozmanitosť a rozvoj s podstatou, trvalosťou a totožnosťou.
Rozpoznával, čo je nemenné a čo sa premieňa, kde je syntéza k jednote.

 Na náhrobnom kameni má napísané:

Z tieňov a obrazov k pravde.

Jeho duchovné texty svedčia o hĺbke života z viery, sú usmernením a porozumením pre život kresťanov vo svete. Jeho "teológia srdca" je cestou za vnútorným svetlom, vzrastom za poznanie viery a získaniu hlbšieho pohľadu do nej. Veríme preto, že milujeme. Pripravoval cestu k jednote v spoločnej viere. Cítil zodpovednosť za kresťanské hodnoty. Rozdelenie kresťanstva vnímal ako poblúdenie. Okolo seba máme viac ako dosť dôkazov, že oddelenie cirkví je v hlbšom základe skazenosťou sŕdc. Stal sa priekopníkom nového kresťanského myslenia. Kresťan je človek, ktorý túži po Kristovi − nie po zisku, alebo vyznamenaní, moci, sláve, alebo úžitku. Bol zástancom vrúcneho vzťahu k Bohu, ktorého hlas si uvedomoval vo svojom svedomí. Zem i nebo sú iba závojom medzi ním a nami... Život je krátky, smrť je istá. A svet, ktorý príde, je večný. Absolútne pravdy podával vo svetle krásy, v hĺbke života z viery, ktorá sa mocne rozvíja a rozrastá, ale vo svojej podstate zostáva stále tá istá. Žiť tu na zemi znamená meniť sa. Byť dokonalým znamená prejsť mnohými zmenami. Spoznal, že naše vonkajšie skutky, vyjadrujú to, čo sa najprv uskutočnilo v zákutiach nášho svedomia. Volanie sa nedeje len raz, ale často. Kristus nás volá po celý náš život.

Jasne vnímal kresťanskú cestu súčasným svetom. Vedel, že každý z nás zodpovedá svojmu svedomiu. Ako pápež, tak aj posledný veriaci podliehajú majestátu svedomia. Horlil za "srdce dobré a úprimné, srdce nerozdelené". Uznával službu. Vyznanie bez poslušnosti je len klam a predstieranie. Ponúkal hlbší vnútorný život. Vyzýval k uvedomelému charakterovému postoju: vypočutie hlasu svedomia, uznávanie mravných hodnôt, rozvíjanie a používanie intelektuálnych darov. Vnímal a odporúčal rozvíjať vzájomný vzťah medzi dušou a Bohom. Zostaň pri mne, aby som sa stal svetlom a žiaril pre druhých.

(vybral a zostavil dmj)