Stolárska dielňa

V jednej dedinke bola dávno-pradávno jedna súkromná stolárska dielňa. Raz keď bol stolár na pochôdzke, zasadli pracovné nástroje ku porade.

 V jednej dedinke bola dávno-pradávno jedna súkromná stolárska dielňa. Raz keď bol stolár na pochôdzke, zasadli pracovné nástroje ku porade.

Zasadanie trvalo dlho a miestami bolo prerušované, ba až ostré. Išlo o vylúčenie niektorých členov rady z dôstojného spoločenstva nástrojov.

Prvý, kto sa ujal slova povedal:



„Musíme vylúčiť našu sestru Pílku. Stále hryzie a škrípe zubami. Má najhryzavejšiu povahu na svete.“

Ktosi mu skočil do reči: „Medzi nami nemá miesto ani Hoblík. Je to nabrúsený puntičkár, ktorý poodiera všetko, čoho sa dotkne.“

„A čo brat Kladivo?“ zaprotestoval ďalší. „Má ťažkú a útočnú povahu. Tlčie hlava-nehlava a lezie všetkým na nervy. Vyhoďme ho!“

„A čo Klince? Dá sa žiť s takými pichľavými bytosťami? Nech idú preč oni. Aj s Pilníkom a Rašpľou. Žiť s nimi je večné utrpenie. A vyžeňme aj Šmirgeľ. Zdá sa, že jediný dôvod jeho existencie je škriabať blížneho.“

Tak sa stolárove nástroje dohadovali stále živšie a horlivejšie. Hovorili všetci, jeden cez druhého. Kladivo chcelo vylúčiť Pilník a Hoblík, a Pilník so Šmirgľom zase Klince a Kladivo, a tak ďalej. Na konci zasadania chceli všetci vylúčiť všetkých. Schôdzku znenazdania prerušil príchod stolára. Všetky nástroje zmåkli, keď videli ako stolár pristupuje k hoblici. Vzal do rúk dosku a prepílil ju hrdzavou Pílkou. Ohobľoval ju Hoblíkom, ktorý poodiera všetko, čoho sa dotkne. Potom prišiel rad na Sekeru, ktorá bez milosti osekáva všetko okolo seba. Ďalšia bola Rašpľa, s drsným jazykom a brat Šmirgeľ, ktorý škriabe a drhne.

Potom stolár siahol po Klincoch s pichľavou povahou a po Kladive, ktorí všetko bije po hlave.

Použil všetky svoje nástroje so všetkými násilníckymi vlastnosťami a urobil kolísku. Krásnu kolísku pre dieťatko, čo sa malo narodiť.





Sme rozdielni. Každý je iný a z pohľadu toho druhého možno príliš „drsný a pichľavý“. Možno náš pohľad nám bráni vidieť jedinečné postavenie toho druhého. Ak sa však pozrieme na ostatných z perspektívy Stolára-Tvorcu, zistíme akú úlohu máme v tomto živote a ako potrebujeme druhých na dokončenie Stolárovho zámeru. Preto sa pozerajme viac očami Stolára ako očami Nástrojov.