IDE O MOJU KOŽU ?!

Jeden deň sa myš pozerá cez škáru na gazdu s gazdinou, ako rozbaľujú balíček. S hrôzou zistí, že je v nom pasca na myši. Beží na dvor a kričí: "Pasca na myši, pasca na myši." Sliepka sa na nu pozrie a hovorí: "Viem, že sa veľmi bojíš, ale ja sa nemám čoho báť."

Jeden deň sa myš pozerá cez škáru na gazdu s gazdinou, ako rozbaľujú balíček. S hrôzou zistí, že je v nom pasca na myši. Beží na dvor a kričí: "Pasca na myši, pasca na myši." Sliepka sa na nu pozrie a hovorí: "Viem, že sa veľmi bojíš, ale ja sa nemám čoho báť."

Myš sa teda obrátila na prasiatko s tým istým: "Pasca na myši, pasca..." Prasiatko zachrochtalo a hovorí: "Je mi to lúto, ale mňa sa to...

netýka, ale budem sa za teba modliť."

Myška sa teda rozbehla za kravou a zase: "Pasca na myši..." Krava zabučí: "Wow, myška, je mi ľúto, ale nejde o moju kožu." Myš sa so sklopenou hlavou vráti do domu, odmietnutá, teraz musí pasci čeliť sama.

Ešte v tú noc sa v dome ozval zvuk klapnutia pasce. Gazdiná sa hneď išla pozriet, čo sa chytilo, ale potme nevidela, že je to jedovatý had a má chytený chvost. Gazdinú uštipol. Farmár ju rýchlo odviezol do nemocnice, ale vrátila sa domov s horúčkou.

Každý vie, že horúčku je najlepšie liečiť dobrou kuracou polievkou. Farmár teda zabil sliepku a polievku uvaril. No aj tak, žena dalej chorľavela. Prišli priatelia, aby se o nu celé dni starali. Farmár zabil prasa, aby mali dosť jedla.

Nič však nepomohlo a farmárka zomrela. Na pohreb prišlo veľa ľudí, a farmár zabil kravu, aby bolo dosť jedla na hostinu. Myška to celé sledovala škárou s velkým zármutkom.

Keď je niekto z nás v nebezpečenstve, sme v nebezpečenstve všetci ! Všetci sme na ceste nazývanej "život". Je nutné, aby sme dávali pozor jeden na druhého, opatrovali jeden druhého. A mali by sme sa snažit povzbudiť jeden druhého. Každý z nás je dôležitou niťou vo vzácnej tapisérii života toho druhého. A naše životy sú tkané spoločne.