MILÉ SRDCE

Jeden dobrý, ale vo viere nie veľmi silný veriaci sa chodil spovedať k svojmu farárovi. Jeho spovede však pripomínali zaseknutú platňu - stále tie isté prehrešky, a predovšetkým jeden a ten istý ťažký hriech.

 Jeden dobrý, ale vo viere nie veľmi silný veriaci sa chodil spovedať k svojmu farárovi. Jeho spovede však pripomínali zaseknutú platňu - stále tie isté prehrešky, a predovšetkým jeden a ten istý ťažký hriech.
„Tak dosť!“ zahrmel na neho raz farár. „Z Pána Boha si žarty nebudeš robiť. Pamätaj si, že ti z tohto hriechu dávam rozhrešenie naposledy!“
Ale za dva týždne tam bol hriešnik so svojím zvyčajným hriechom zas. To už spovedník stratil skutočne trpezlivosť. „Ja som ťa varoval, nedám ti rozhrešenie. To ťa naučí...“ Chudák muž sa skľúčene zdvihol, celý červený od hanby. Priamo nad spovednicou visel obrovský sadrový krucifix. Muž sa na neho pozrel.
V tom okamihu sadrový Ježiš na kríži ožil, zdvihol ruku a natiahol ju k rozhrešeniu: „Odpúšťam ti hriechy...“


V krátkom príklade je skryté veľké posolstvo Milosrdného Ježiša. On nám stále odpúšťa, ak ľutujeme svoje hriechy a slabosti. Nemusíme prepadať zúfalstvu, ale ani sa nafukovať v opovážlivosti, že si môžem robiť, čo len chcem. „... odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.“
Nech sa našim motorom stáva Láska. Zvolajme vo svojom srdci: JEŽIŠU, DÔVERUJEM TI.