Americký jezuita a duchovný spisovateľ Mark Link spomína zaujímavý životný príbeh. V kancelárii riaditeľa v jednej zo stredných škôl v Texase sa nachádza staré hojdacie kreslo. Keď sa riaditeľa pýtali, prečo má v kancelárii staré kreslo, vyrozprával im príbeh z detstva.

Americký jezuita a duchovný spisovateľ Mark Link spomína zaujímavý životný príbeh. V kancelárii riaditeľa v jednej zo stredných škôl v Texase sa nachádza staré hojdacie kreslo. Keď sa riaditeľa pýtali, prečo má v kancelárii staré kreslo, vyrozprával im príbeh z detstva. Jedného večera mu babička rozprávala príbeh o ukrižovaní Ježiša. Chlapec bol z rozprávania tak rozrušený, že nemohol zaspať a celú noc myslel na Ježišovo utrpenie. Zavčasu ráno sa postavil na kreslo a zo steny zobral kríž. Bol rozhodnutý, že vytiahne klince z Ježišových nôh a rúk. Ale keďže sa mu to nedarilo, začal plakať. Do izby prišla babička a pýtala sa ho, čo sa stalo. On jej začal vysvetľovať, čo chcel urobiť: „Babička, ja som chcel uvoľniť Ježiša z kríža, lebo jeho ukrižovanie je nespravodlivé“. Babička ho vzala na ruky a posadila sa s ním do kresla. Začala mu rozprávať: „Ja viem, že si ešte malý, aby si všetkému porozumel, prečo bol Ježiš ukrižovaný. Ale jedného dňa pochopíš všetko. Príde deň, keď ukrižovanie nebude pre teba niečím hrozným. Spoznáš, že ono je niečím krásnym, lebo ti bude pripomínať, ako ťa Ježiš veľmi miloval.“ A riaditeľ dodáva, že to ráno, keď sedel babke na kolenách v hojdacom kresle, bolo jeho prvým krokom k porozumenie najhlbšej lásky Boha v tajomstve ukrižovania.

Možno sme aj my v detstve čosi podobné prežívali, keď nám niekto rozprával u Ježišovom utrpení. Dospeli sme však už natoľko, že chápeme prečo Ježiš zomrel a čo to pre nás znamená?

Ak sa podľa Božích plánov na dreve kríža uskutočnila záchrana človeka, tak človek má pripodobniť svoj život ukrižovanému Ježišovi. Preto byť kresťanom znamená nasledovať Krista a niesť svoj kríž. Veď dobre poznáme, čo Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma“ (Lk 9, 23). „Niesť kríž“ v časoch Ježiša bola strašná vec. Kríž bol znakom potupnej smrti. V takomto historickom kontexte znela Ježišova požiadavka veľmi opovážlivo. Vziať svoj kríž a ísť za Ježišom, teda byť jeho učeníkom, znamenalo, že z lásky k nemu musel človek ísť všade, aj na bolestnú a potupnú smrť. Pravý Ježišov učeník musel zaprieť seba samého a úplne sa odovzdať vôli Božej.

Kresťanský život nie je teda nejaké chvíľkové nadšenie, nejaký krátky zážitok z Ježiša. Pravý kresťanský život nie je ani hra, spev a spokojnosť. On spočíva v ochote vo všetkom sa pripodobniť Ježišovi. Môžeme povedať, že je to trvalý stav duše. „Niesť kríž“ znamená prijať od Boha udalosti, ktoré nám spôsobujú bolesť, ktoré nás ponižujú a spôsobujú životné skúšky. Kto to prijme, tak prijme Boží plán so sebou. Boh vie najlepšie, čo potrebujeme k našej spáse. A cez naše utrpenie chce Boh neraz posväcovať svet okolo nás. „Niesť kríž“ znamená aj to, že žijeme podľa evanjeliovej morálky. Že sa nehanbíme zachovávať Božie prikázania a že sa zároveň usilujeme, aby aj iní žili podľa nich. Čo máme z toho, keď je Slovensko štatisticky kresťanskou krajinou, ale len podľa prijatia krstu a možno podľa nosenia zlatých krížikov na hrudi.

Za okamih sa budeme klaňať Kristovmu krížu. Klaňať sa krížu je veľmi ľahké. Tak isto je veľmi ľahké sa pred krížom prežehnať, žiaľ niektorí ani to nerobia. Ľahké je sa aj kríža dotýkať a bozkávať ho. Ježiš z kríža nás bude všetkých volať, aby sme ho nasledovali. Uvažujme v tichosti nášho srdca o našej životnej ceste s Kristovým krížom. Poďakujme mu, keď nám dával sily, aby sme ho nasledovali. Prosme ho o odpustenie, keď sme nechceli prijať nijaké kríže, keď sme opľúvali kríže, ktoré nám dal niesť Boh.
Americký riaditeľ si vážil hojdacie kreslo na ktorom mu babička rozprávala o Ježišovom utrpení. My si vážme to, že súčasťou nášho života sú aj kríže. Lebo len oni nás dokáže robiť lepšími, svätejšími a približujú nás ku Kristovi trpiacemu a zmàtvychvstalému.

Mediálna spolupráca

Administrátor a autor web stránky:
Ing. Vladimír Chrenko

Web stránka obsahuje fotografie od uvedených autorov i ostatných prispievateľov:
Jozef Matúš - grafik
Roman Fabík - https://www.rmcphotography.sk/
Samuel Dostál - https://www.facebook.com/samuel.dostal.art
Peter Faltys - https://www.instagram.com/peterfaltys/

ĎAKUJEME! Zavrieť okno

Kontakt

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Topoľčany

Nám. M. R. Štefánika 34/61
955 01 Topoľčany
E-mail: topolcany.fara@gmail.com
Tel.: 038 / 53 263 02
Nemocničný mobil: 0904 / 009 524
IČO: 34075771
DIČ: 2021306826
Číslo účtu Farnosti Topoľčany vedený v Slovenskej sporiteľni:
SK07 0900 0000 0000 3851 2757

Zavrieť okno
Open popup