Toto je skutočný príbeh napísaný doktorom, ktorý pracoval v Južnej Afrike. Jednu noc som ťažko pracoval, aby som pomohol jednej matke na pôrodnej sále, ale napriek všetkému, čo sme urobili, zomrela zanechajúc nám chudučké predčasne narodené dieťatko a plačúcu dvojročnú dcérku. Bolo veľmi ťažké udržať bábätko nažive, lebo sme nemali inkubátor (nemali sme elektrinu, ktorá by ho poháňala)...

 Toto je skutočný príbeh napísaný doktorom, ktorý pracoval v Južnej Afrike.

Jednu noc som ťažko pracoval, aby som pomohol jednej matke na pôrodnej sále, ale napriek všetkému, čo sme urobili, zomrela zanechajúc nám chudučké predčasne narodené dieťatko a plačúcu dvojročnú dcérku. Bolo veľmi ťažké udržať bábätko nažive, lebo sme nemali inkubátor (nemali sme elektrinu, ktorá by ho poháňala). Tiež sme nemali špeciálne príslušenstvo na kàmenie. I keď sme bývali na rovníku, noci boli často mrazivé so zradným prievanom.


Jedna študentka, ktorá sa učila za pôrodnú asistentku odišla doniesť krabicu, ktorá slúžila pre takéto deti a bavlnenú látku, do ktorej by sme bábo zabalili. Nejaké iné dievča išlo zapáliť oheň a naplniť fľašku na horúcu vodu. Prišla nám však s veľkým sklamaním oznámiť, že pri plnení sa fľaška roztopila (guma sa topí ľahšie v tropickom podnebí). "A toto bola naša posledná fľaška na horúcu vodu!" skonštatovala. Fľašky v Južnej Afrike žiaľ nerastú na stromoch a nikde nie je obchod, kde by sa dali kúpiť. "V poriadku," odpovedal som, "zoberte bábätko a pritisknite ho čo najbližšie a najbezpečnejšie ako môžte k ohňu a spite medzi bábätkom a dverami, aby ste ho uchránili pred prievanom. Vaša úloha je zachovať ho v teple."

Nasledujúce poludnie, ako som mal vo zvyku, išiel som sa spoločne modliť so sirotami, ktoré sa chceli so mnou zdieľať. Dal som najmladším niekoľko návrhov na modlitbu a povedal som im o tom maličkom chudučkom bábätku. Vysvetlil som im náš problém o tom, ako sa ho snažíme zachovať v teple, spomenul som im fľašku na horúcu vodu a to, že bábo môže ľahko podľahnúť nočným mrazom. Tiež som im povedal o jeho dvojročnej sestričke, ktorá plače, pretože jej mamička umrela. Počas modlitieb sa jedno desaťročné dievčatko, Rút, modlilo stručne: "Prosím, Pane, pošli nám fľašku, lebo zajtra nebude pekný deň, Pane, keď bábätko zomrie, tak prosím pošli nám ju toto poobedie." Pocítil som veľkú hrču v hrdle, keď pridala: "A keď sa o toto postaráš, mohol by si prosím poslať bábiku pre jeho malú sestričku, aby vedelo, že ju naozaj ľúbiš?" Teraz ako aj často predtým pri detských modlitbách som bol úplne dojatý. Mohol som povedať iba úprimne "Amen".

Nemohol som uveriť, že niečo také by mohol Boh skutočne urobiť. Jasné, že som vedel, že Boh dokáže urobiť čokoľvek, veď to Biblia hovorí. Ale existujú aj určité hranice, nie? Jedinou cestou, ako by Boh mohol odpovedať na túto konkrétnu modlitbu by bolo poslať mi balík z môjho domova, ale to sa nestalo ani jediný raz za štyri roky, čo som bol v Afrike. A keby mi už aj niekto poslal balík, načo by tam už len vložil fľašku na horúcu vodu? Veď som býval na rovníku!

V strede popoludnia, keď som vyučoval v škole pre sestričky, bol mi doručený odkaz, že pred dverami môjho domu stojí auto. Keď som došiel domov, auto už bolo preč, ale na verande ležal obrovský, asi desaťkilový balík. Cítil som, ako mi slzy stekajú z očí. Nedokázal som otvoriť balík sám, tak som poslal po siroty.

Spoločne sme odtrhli špagát a oduzľovali uzlík po uzlíku. Opatrne sme z neho stiahli papier. Vzrušenie pomaly dosahovalo vrchol. Niekoľko - tridsať alebo štyridsať - párov očí bolo zameraných na túto obrovskú kartónovú krabicu. Zvrchu som vytiahol jasne farebné pletené svetríky. Očí im zažiarili, keď som im ich vyťahoval von. Potom tam boli obväzy pre pacientov chorých na lepru. Deti začali pôsobiť troška znudene. Ďalej nasledovala krabica plná rozličných sušených hrozienok, z ktorých sa dala na víkend vyrobiť várka sladkých šišiek. Keď som tam znova vložil ruku, zacítil som...môže to naozaj byť...? Lapal som po dychu a vytiahol to von - áno, úplne nová gumová fľaška na horúcu vodu. Plakal som. Neprosil som Boha, aby ju poslal; vlastne som vôbec neveril, že by to mohol urobiť. Rút stála v prednom rade v tom húfe detí. Pribehla dopredu a vykríkla: "Ak nám Boh poslal fľašku, musel nám poslať aj bábiku!" Prehrabujúc sa na dne krabice vytiahla malú, krásne oblečenú bábiku. Očká jej žiarili! Nikdy nepochybovala! Pozrela sa na mňa a opýtala sa: "Môžem ísť s tebou a dať túto bábiku tomu dievčatku, aby vedela, že Ježiš ju skutočne ľúbi?"

Tento balík bol na ceste celých päť mesiacov. Naplnila ho moja bývalá nedeľná škola, ktorej vodca počul a poslúchol Božie volanie, aby poslal fľašku na horúcu vodu dokonca až na rovník. A jedno z dievčat vložilo bábiku pre africké dieťa - o päť mesiacov skôr ako odpoveď na modlitbu desaťročnej veriacej, aby ju priniesli "toto popoludnie."




Modlitba je najlepší dar, ktorý môžeme dávať i príjimať. Nič nestojí, no prináša veľa odmeny. Modlime sa k Bohu, ktorý je verný, ktorý povedal: "Prv, než budú volať, ja odpoviem, ešte len budú vravieť a ja ich vyslyším." (Izaiáš 65, 24)




Modlitba je jednoduchá. Zdôveruj sa Bohu o svojom živote. O svojich strachoch, nádejach, prianiach. Pýtaj sa a pochybuj. Ukáž sa taký, aký si. Boh ťa pozná, nemusíš pred ním nič predstierať.

Modlitba je rytmus.
Pokús sa pravidelne modliť. Modliť sa môžeš vždy a všade.

Modlitba je opakovanie.
Nemusí ti každý deň napadnúť niečo nové. Pri modlitbe nie si pod tlakom, že musíš niečo vyprodukovať. Keď sa ti páči nejaká modlitba, modli sa ju častejšie alebo sa modli známe modlitby. Často je prekvapujúce, ako veľa sa dá v nich odhaliť.

Modlitba je ticho.
Nemusíš mať pred ňou strach. Jednoducho mlč, pretože práve v tichu môžeš často nájsť Boha jednoduchšie, ako si myslíš, a popri tom si uvedomiť seba samého.

Modlitba je spoločenstvo.
Aj keď sa modlíš celkom sám na brale. V rovnakom čase sa modlí nespočetné množstvo ľudí na celom svete. Maj odvahu modliť sa spolu s priateľmi.
Modlitba spája a vytvára dôveru.

Mediálna spolupráca

Administrátor a autor web stránky:
Ing. Vladimír Chrenko

Web stránka obsahuje fotografie od uvedených autorov i ostatných prispievateľov:
Jozef Matúš - grafik
Roman Fabík - https://www.rmcphotography.sk/
Samuel Dostál - https://www.facebook.com/samuel.dostal.art
Peter Faltys - https://www.instagram.com/peterfaltys/

ĎAKUJEME! Zavrieť okno

Kontakt

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Topoľčany

Nám. M. R. Štefánika 34/61
955 01 Topoľčany
E-mail: topolcany.fara@gmail.com
Tel.: 038 / 53 263 02
Nemocničný mobil: 0904 / 009 524
IČO: 34075771
DIČ: 2021306826
Číslo účtu Farnosti Topoľčany vedený v Slovenskej sporiteľni:
SK07 0900 0000 0000 3851 2757

Zavrieť okno
Open popup