Milí priatelia, drahí bratia a sestry!
Z dejín starovekého Ríma je známa udalosť ako sa Marcus Brutus v r. 44 pred Kr. podieľal na zrade i vražde svojho strýka a adoptívneho otca Júlia Caesara. Caesar mal pri napadnutí zvolať: „Et tu, Brutus? – Aj ty, Brutus?“ Historik Suetonius píše, že nepovedal nič, ale iní tvrdia, že po grécky riekol: „Кαὶ σύ τέκνον, kai su teknon – Tiež ty, dieťa?“ Inú slávnu vetu, pri odhalení sprisahania v r. 63 pred Kr., položil v rímskom senáte Cicero svojmu ctižiadostivému, mravne skazenému aristokratovi a švagrovi Catilinovi: „Quo usque tandem abutere Catilina patientia nostra? – Dokedy budeš, Catilina, zneužívať našu trpezlivosť?“



        V pašiovom príbehu evanjelia dnešnej Palmovej nedele (Lk 22, 14 - 23, 56), ktorú sme doteraz volali Kvetnou, Ježiš tiež v Getsemanskej záhrade položil otázku Judášovi: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“ (Lk 22, 48). Ten gestom bozku dal signál vojakom a tí Ježiša zajali. Ešte predtým sa Judáš Iškariotský dohodol s veľkňazmi na peniazoch, za ktoré vojakom prezradí Ježiša (porov. Lk 22, 4-6). Aj ostatní traja evanjelisti zaznamenali Judášovu zradu (porov. Mt 26, 47-50; Mk 14, 43-46; Jn 18, 1-3), ale len Matúš opísal aj jeho zúfalosť, zahodenie tridsiatich strieborných a biedny suicidálny koniec (porov. Mt 27, 3-5).
        Palmovou nedeľou tradične vstupujeme do Svätého týždňa. Voláme ju aj Nedeľou utrpenia Pána. Toto pomenovanie v liturgii kopíruje názov Passio – Umučenie. Slovami: „Umučenie nášho Pána Ježiša Krista“ začína dnes evanjeliová melodráma utrpenia Pána, čiže Pašie. V mystickom trojdní Štvrtka Svätého týždňa, Piatku utrpenia Pána i Svätej soboty vrcholí 40-dňová pôstna doba, ktorá vyústi do Veľkonočnej nedele zmŕtvychvstania Pána. Tmu, smútok a strádanie v duchovnom zmysle vystrieda doba svetla, života a radosti zo vzkrieseného Pána, v ktorom máme vo viere predobraz svojej večnej budúcnosti.  
        Judášova zrada nebola prvou a jedinou na svete. Aj Peter zradil, ale ľutoval a „horko zaplakal“ (porov. Mt 26, 75). Ale Judáš jediný zo zištných dôvodov zradil svojho priateľa, Učiteľa a Božieho Syna. Odvtedy sa také peniaze volajú „judášske“, čím sa po stáročia vyjadruje bezcharakterná podlosť a špinavosť zrady. Zrada od blízkeho priateľa je veľmi bolestivá, o to viac, ak bola uskutočnená falošným, slizkým bozkom. Zradca ani v čase vojny nemal úctu a vážnosť a spravidla dostal potupnú „odmenu“ guľky alebo povrazu.
        Ako som už uviedol, Ježiš sa v Lukášovom evanjeliu pýta Judáša: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“, lat. Iuda, osculo Filium hominis tradis?, gr. Ιούδα φιλήματι τὸν υἱὸν τοῦ ἀνϑρώπου παραδίδωϛ, Iuda, filémati ton hyion tú anthrópu paradidós? (Lk 22, 48). U Matúša sa tiež pýta Judáša: „Priateľu, načo si prišiel?“, lat. Amice, ad quid venisti?, gr. ἑταῖρε, ἐφ᾽ ὁ πάρει, hetaire, ef ho parei? (Mt 26, 50). U Marka Judáš pristúpil k Ježišovi a hovorí: „´Rabbi´, a pobozkal ho.“, lat. Ave Rabbi, et osculatus est eum, gr. Ῥαββί, ϰαὶ ϰατεφίλληϭεν αὐτόν, Rabbi, kai katefilésen auton (Mk 14, 45). Napokon evanjelista Ján zaznačil: „O tom mieste však vedel aj zradca Judáš“, lat. Sciebat autem et Iudas, qui tradebat eum, locum, gr. ᾔδει δὲ ϰαὶ Ἰоύδας ὁ παραδιδоὺς αὐτὸν τὸν τόπоν, eidei de kai Iudas ho paradidus auton ton topon“ (Jn 18, 2). Kľúčovými slovami uvedeného textu sú najmä tri výrazy. Prvý je: priateľ, lat. amicus, gr. ἑταῖρоς, hetairos. Druhý je: zradca, lat. traditor, gr. πρоδότης, prodotés. Latinčina pozná aj proditor, to je zradca v zmysle udania či prezradenia niekoho niekomu, ale traditor je zradca vo význame vydania aj odovzdania napríklad človeka nepriateľovi. A tretí výraz je: bozk, lat. osculum, gr. φίλημα, filéma. Judáš, priateľ Ježišov, bozkom zradil svojho priateľa, čo pre neho malo fatálne dôsledky. V spirituálnom vnímaní môžeme povedať, že to isté sa deje aj v našom živote, keď hriech – Judášov bozk, uprednostníme pred Kristom. Vždy keď bozkom hriechu zrádzame svojho Pána, usmrcujeme náš vzťah k nemu a sami od seba prestávame byť jeho priateľmi, hoci Ježiš nás neprestal milovať. Keďže každý hriech má pomyselnú judášsku pečať, treba sa ho dôsledne chrániť.
        Pôstna doba sa blíži k svojmu vrcholu a práve dnes je správne kajúcne si očistiť dušu od hriechov a tak obnoviť svoj vzťah k Bohu. Akt očistenia svedomia konáme vo viere a v nádeji, že odklonom od hriechov túžime byť nie zradcami ale priateľmi Krista. K tomu potrebujeme živú vieru, ktorá je duchovným prameňom hlbokej premeny človeka. Skutočnú metanoiu nášho života dosahujeme v súčinnosti pokory srdca a ochoty ducha. Na tejto ceste máme mnohé prekážky a hlavne novodobý chaos myslenia aj vnímania života. Človek dnes vo svojej nafúkanosti opúšťa časom preverené hodnoty a vytvára si modely, ktoré umelo vnáša do svojej utilitárnej filozofie a domotanej morálky. Kdesi som čítal o siedmich hriechoch dnešnej spoločnosti. Sú to vraj: „Politika bez zásad, bohatstvo bez práce, pôžitok bez morálky, vedomosti bez charakteru, obchod bez etiky, veda bez ľudskosti a náboženstvo bez obety.“ Tieto majú byť, podľa českého lekára a kňaza J. M. Kašparů, akousi protiváhou siedmich hlavných hriechov, ktoré ktosi obracia naruby a spupne vyhlasuje za „cnosti“. „Pýchu nazýva zdravým sebavedomím, lakomstvo zákonom ekonomiky, smilstvo normálnym biologickým inštinktom, nestriedmosť vyššou životnou úrovňou, nenávisť bojom o spravodlivosť, hnev rozhorčením nad názormi druhých a lenivosť filozofickým postojom.“
        A výsledok? Neznámy autor tvrdí: „Máme väčšie domy, ale menšie rodiny. Kupujeme viac a tešíme sa z toho menej. Znásobili sme majetky, ale zredukovali naše hodnoty. Máme viac titulov, ale menej zdravého rozumu. Máme odbornejšie zdravotníctvo, ale menej starostlivosti. Máme viac druhov jedla, ale menej výživy. Rozbili sme atóm, ale nie naše predsudky. Cez internet komunikujeme s celým svetom, ale prestávame sa rozprávať s ľuďmi v našej blízkosti. Priveľa hovoríme o hlúpostiach, ale málo o citoch. Pohneváme sa priskoro, udobrujeme neskoro. Plánujeme viac, dokončujeme menej. Naučili sme sa bezhlavo ponáhľať, ale nie trpezlivo čakať. Máme viac voľného času, ale menej oddychu. Máme viac vymožeností, ale menej robíme dačo zmysluplné. Učíme sa ako zarábať na živobytie, ale nie ako rozumne žiť. Pridali sme roky k životu, ale nie život k rokom.“ Ako inak nazvať tento bezhodnotový chaos, ak nie ako istú zradu na zdravom rozume. Je to necitlivým popretím kultúry dejín, ktoré človeka od vekov učia byť ľudským, ušľachtilým, dobrým, priateľským, zodpovedným a hodnotným. Tiež otvoreným pre duchovno, radosť i šťastie.
        Milí priatelia, anglický spisovateľ G. K. Chesterton napísal: „Myšlienka, ktorá sa nesnaží stať slovom, je zlá myšlienka. A slovo, ktoré sa nesnaží stať skutkom, je zlé slovo.“ V tomto duchu, keď v dnešnej liturgii Ježiš slávnostne vstupuje do Jeruzalema, máme možnosť mu pod nohy symbolicky klásť palmové ratolesti vďaky. V každej dobe, dnes zvlášť, má jeho príchod špecifickú podobu rozlične trpiacich ľudí. Kristus vzal na seba podobu tisícorakých osudov a my ho máme v nich poznať a poslúžiť mu. To je hodnotové kresťanstvo, ktoré vzbudzuje úctu a rešpekt.



Mediálna spolupráca

Administrátor a autor web stránky:
Ing. Vladimír Chrenko

Web stránka obsahuje fotografie od uvedených autorov i ostatných prispievateľov:
Jozef Matúš - grafik
Roman Fabík - https://www.rmcphotography.sk/
Samuel Dostál - https://www.facebook.com/samuel.dostal.art
Peter Faltys - https://www.instagram.com/peterfaltys/

ĎAKUJEME! Zavrieť okno

Kontakt

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Topoľčany

Nám. M. R. Štefánika 34/61
955 01 Topoľčany
E-mail: topolcany.fara@gmail.com
Tel.: 038 / 53 263 02
Nemocničný mobil: 0904 / 009 524
IČO: 34075771
DIČ: 2021306826
Číslo účtu Farnosti Topoľčany vedený v Slovenskej sporiteľni:
SK07 0900 0000 0000 3851 2757

Zavrieť okno
Open popup