Duchovné zamyslenie na 3. nedeľu v pôstnom období, 20. marca 2022

Milí priatelia, drahí bratia a sestry!
Celé detstvo a mladosť som s otcom pracoval vo vinohrade, ktorý sa nachádzal v hoňoveckom chotári, asi desať kilometrov od domu. V sezóne prác starký Štefan doň denne pešo chodieval a to mu len dva roky chýbali do deväťdesiatky. V peknej štepovej vinici stála veľká broskyňa. Na hrubom kmeni mala sem-tam glejové gučky, ktoré neboli dvakrát estetické, ale jej to nevadilo, však nesúťažila o miss krásy. Otcovi sa ani trochu nepáčila, lebo tienila hroznu, a najradšej by ju bol vyťal. S mamou sme prosíkali, aby ju nechal na pokoji, lebo mala výborné broskyne sladučko-nahorkastej chuti s podmanivou vôňou.

        Posolstvu dnešného evanjelia významovo robí duchovnú predzvesť responzóriový žalm: „Milosrdný a milostivý je Pán, zhovievavý a dobrotivý nesmierne“ (Ž 103, 8). Tieto nádherné slová milosrdenstva Pánovho čítame aj v 8. verši 145 alfabetického žalmu, ktorý niektoré state preberá z iných žalmov, ale namiesto „zhovievavý a dobrotivý nesmierne“ má „zhovievavý a veľmi láskavý“ je Pán. V Knihe Exodus takto hovoril k Mojžišovi sám Boh: „Potom Pán prešiel popred neho a volal: ´Pán, Pán je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný´“ (Ex 34, 6).



        Sväté evanjelium 3. nedele v pôstnom období nám ponúka Ježišovo podobenstvo o figovníku (Lk 13, 1-9). „Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel. Preto povedal vinohradníkovi: ´Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?´ On mu odvetil: ´Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš´“ (Lk 13, 6-9).
        Evanjeliová perikopa obsahuje významnú symboliku. „Tri roky“, ktoré sa majiteľ vinice staral o figovník, majú znamenať tri roky Ježišovho verejného účinkovania. „Figovník“ je obrazom židovského národa, ktorému Boh trpezlivo preukazoval svoju starostlivosť (porov. bibl. pozn. k Lk 13, 6-9). V širšom ponímaní textu môžeme povedať, že „figovník“ je celé ľudstvo a „tri roky“ sú časom trpezlivej Božej starostlivosti o celý svet.
        Navonok sa zdá, že vojnové udalosti na Ukrajine tomu veľmi nenasvedčujú. Toto pozemské „peklo“ však nie je dielom Pána Boha, ale bezcitných ľudí. Z pozície kňaza mi neprináleží hodnotiť kto z mocipánov je mierotvorca a kto vojnychtivý. Vojnu považujem za najhorší nástroj riešenia nahromadených problémov. Ak sa pýtame, či je Boh prítomný v tejto vojne, odpoveď paradoxne znie: áno! Je s tými, ktorí veľkodušne pomáhajú, i s tými, ktorí zomierajú, aj s tými, ktorí trpia. Boh trpí v nich a s nimi. Pápež František v nedeľu 13. marca dôrazne vyzval bojujúce strany: „V mene Boha vás žiadam, zastavte tento masaker!“ V stredu 16. Marca v rozhovore pápeža s moskovským patriarchom Kirillom odznelo: „Cirkev nesmie používať jazyk politiky, ale jazyk Ježiša... Vojny sú vždy nespravodlivé, lebo kto za to platí je Boží ľud... Odpusť nám vojnu, Pane. Zastav Kainovu ruku!“
        Významným slovom dnešného posolstva je trpezlivosť, lat. patientia – znamená aj znášanie, otužilosť, vytrvalosť, gr. ὑπομονή, hypomoné – čo je aj neochvejnosť, vytrvalosť, dokonca očakávanie (Krista). Latinský termín je foneticky blízky k slovu pacient, ktorý by mal byť človekom trpezlivým v chorobe a vytrvalým v liečbe. Bez trpezlivosti nie je možné naučiť sa žiadnej zručnosti, vyučiť remeslu, vyzrievať v štúdiu, niečo pekné vytvoriť, v rodine usporiadane žiť alebo rozvíjať umelecké sklony. Spomínam si na svoje začiatky hry na saxofón. Dva roky mi chýbali k šesťdesiatke a v istom zmysle to bola menšia „kalvária“. Môj súkromný učiteľ hudby počiatočné ťažkosti riešil častým posmeľovaním: „Buďte len trpezlivý. Vy máte dobrý hudobný sluch a určite vám to pôjde, len buďte trpezlivý.“ Keď som sa neskôr sám učil na heligónke, neustále som si myslel: buď len trpezlivý! To isté som odporúčal aj mojim dvom odo mňa starším žiakom a oplatilo sa. Dnes majú z hry potešenie.
        Ešte viac je trpezlivosť dôležitá v našej duchovnej formácii. V nej s túžbou hľadíme na vysoké méty čnostného života, ktoré často, pre svoje slabosti, hriechy, pády a poklesky, nedosahujeme. Opäť len trpezlivosť môže priniesť dobré ovocie v zmysle starého porekadla: „Trpezlivosť ruže prináša.“ Veľmi dobrý, vzdelaný a úprimný pán špirituál František Žák nám v seminári pri duchovnej formácii a našich chabých úspechoch denno-denne vtláčal do duše: „Áno, len pekne vytrvajte!“ Naozaj, vedel múdry starec, čo hovorí a prečo to hovorí.
        V mladosti som mal možnosť precestovať viaceré južné „krajiny slnka“. Tam som, lepšie ako doma zistil, čo pre unaveného pútnika znamená strom a jeho tieň. Raz som bol uprostred leta v Grécku. V starobylej Sparte nám sprievodca erudovane rozprával o antických pamätihodnostiach. Od únavy z tepla ho nikto nedokázal vnímať a jediné, čo nás zaujímalo bolo odtiahnuť sa do tieňa stromov, ktorých tam bolo ako šafranu. Bez ich tône sa naozaj nedalo veľa vnímať z ponúkanej bohatej histórie starovekého sveta. Vtedy som si uvedomil význam biblických slov o „tamariške na púšti“, ku ktorej Jeremiáš prirovnal človeka srdcom vzdialeného od Boha. Aj človek bez ochrany tieňa pred spaľujúcim slnkom bol odsúdený na zánik, ako „tamariška na púšti“ bez vody tiež zahynie (porov. Jer 17, 6).
       Keď hospodár z dnešného evanjelia chcel dať vyťať strom, lebo tienil hroznu, tak mal na zreteli niečo iné, ako ochranu ľudí pre páľavou slnka. Túžil mať adekvátnu úrodu k vynaloženej námahe, ktorá je vo vinici veľmi náročná. Dnes mám aj ja pri dome malú viničku. Vďaka nej po rokoch lepšie rozumiem, ale aj obdivujem svojho otca. Nezasadím do nej broskyňu, ani iný strom, aby hroznu netienil. Otec dobre vedel, že broskyňa, ktorú sme s mamou tak vehementne bránili, nie je pre hrozno vhodná, a predsa nám vyhovel a dal jej pokoj. Prečo? Lebo hoci mal vinohrad, aj dobré vínko s mierou veľmi rád, nás mal ešte radšej. Jeho láska k nám bola pravým dôvodom, prečo nevzal sekeru a strom nevyťal.
       V jednom zamyslení sa Bruno Ferrero pýta: „Prečo nikde nerastú stromy, ktoré rodia zlaté plody?“ Odpoveďou je príbeh o človeku, ktorý istému kráľovi zvestoval tajomstvo, ako vypestovať stromy, ktoré budú rodiť zlaté plody. Potrebné bolo do zeme zasadiť kúsok zlata a tri dni ho dobre zalievať vodou. Na tretí deň vyklíči a vyrastie strom, ktorý zarodí tri zlaté plody. Tie treba znova zasadiť, zalievať a opäť prinesú po tri zlaté plody. Takto sa rozmnožia stromy, ktoré budú rodiť ďalšie zlaté ovocie. Kráľ prikázal mužovi, aby tak urobil, ale ten mu povedal: „Veličenstvo, stromy so zlatými plodmi vyrastú len za podmienky, ak ich zasadí človek, ktorý má čisté a nevinné ruky.“ Odvtedy mnohí sadili stromy so zlatými plodmi, ale doteraz nevyrástli. Lebo na ceste k duchovnej čistote a k nevinnosti neboli dosť trpezliví...
        Milí priatelia, o všeličom môžeme v živote pochybovať, ale o tom, že je k nám Pán Boh trpezlivý, majme istotu. On je Bohom, ktorý po nás túži, hľadá nás a na naše ovocie dobra trpezlivo čaká. Kráľovná pokoja, priviň k sebe trpiacich!