Duchovné zamyslenie na 2. nedeľu v pôstnom období, 13. marca 2022

Milí priatelia, drahí bratia a sestry!
Na aktívnom dôchodku pestujem viacero záľub, ktoré dávajú bežným dňom zmysel a mne radosť. Teší ma, že môžem duchovne vypomáhať a byť veriacim k prospechu. Popri modlitbe mi radosť robia knihy, literárna tvorba, hudba, varenie, práce v záhradke, bicyklovanie i iné. K mojím novo objaveným chvíľam relaxu patrí sledovanie starých filmov. Hlavne ma zaujíma, v ktorom roku boli natočené. Vybaví sa mi, ak som už bol na svete, koľko som mal vtedy rokov, do ktorej triedy som v škole chodil, čo som robil, aj kde som ako kňaz vtedy pôsobil. Zo starých oprášených spomienok mávam zvláštno-blaživý pocit v duši.

       

        Duchovné posolstvo dnešného evanjelia (Lk 9, 28b-36) nám vyobrazuje príbeh Ježišovho premenenia na hore. Apoštol Peter povedal Ježišovi: „´Učiteľ, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi´... A z oblaku zaznel hlas: ´Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!´“ (Lk 9, 33.35). Okrem Lukáša tento príbeh zaznamenali evanjelisti Matúš a Marek (porov. Mt 17, 1-9; Mk 9, 2-9), ale Ján, hoci bol svedkom premenenia, tak neurobil. Azda preto, že všetci synoptici to zapísali už pred ním.
        V slovenskom preklade NZ je u Matúša: milovaný Syn, lat. Filius dilectus - milovaný, vyvolený, obľúbený Syn, gr. hyios agapétos - milovaný, vytúžený, jediný Syn, (Mt 17, 5). Marek má tiež: milovaný Syn, lat. Filius charissimus - najdrahší, veľmi milovaný Syn, gr. hyios agapétos (Mk 9, 7). A u Lukáša je: vyvolený Syn, lat. Filius dilectus, gr. hyios echlelegmenos - vyvolený, vybratý Syn (Lk 9, 36). Tieto skvostné výrazy spojené s Kristom sú biblickým hlasom nebeského Otca a svedectvom o vyvolenosti jeho milovaného Syna.
        Ježiš pred apoštolmi predpovedal dni svojho utrpenia, nad čím zostali zdesení (porov. Mt 16, 21-23; Mk 8, 31-33 a Lk 9, 22). Azda aj to bolo motívom k tomu, aby ich obavy prežiaril krátkym nahliadnutím do budúceho blaha nebeskej nádhery.
        Ježišovo premenenie sa pravdepodobne odohralo v dobe jesenného židovského sviatku Sukot – Stánkov. V ňom Židia ďakovali Bohu za štyridsaťročné putovanie z Egyptského zajatia do kanaánskej vlasti otcov. Premenenie na vrchu naznačuje, že jeho náuka má punc výšav a dotýka sa neba. Prítomné najväčšie osobnosti Starého zákona – Mojžiš a Eliáš sú akousi ľudskou zárukou, že táto udalosť má kredit pravdivosti. Obaja zastupujú hodnoty Zákona a prorockej činnosti. Kristus sa stal naplnením aj Zákona, aj prorokov (porov. Mt 5, 17). Premenenie v prítomnosti Mojžiša a Eliáša symbolizuje dva svety. Prvým je svet mŕtvych. Reprezentuje ho Mojžiš, ktorý zomrel na vrchu Nebo a bol pochovaný v „Údolí v moabskej krajiny naproti Bet-Peoru“ (porov. Dt 34, 1-6). Druhý je svet živých. Zastupuje ho Eliáš, ktorý podľa Biblie nezomrel, ale zaživa bol na ohnivom voze vzatý do neba (porov. 2 Kr 2, 11). V biblickej teológii sa Ježišova premena považuje za predobraz jeho vzkriesenia a našej nádeje na Božie kráľovstvo.
        Taliansky neskoro-barokový maliar Giacomo Francesco Zuccarelli namaľoval v r. 1747 obraz Premenenie Pána. Ježiš sa v ňom vznáša v žiare nádhery a z jednej i druhej strany mu asistujú sediace osobnosti Starého zákona, Mojžiš s Eliášom. V ľavom rohu obrazu pred ním v ležiacej polohe robí prostráciu hlbokej poklony apoštol Peter, ktorého poznať podľa dvoch kľúčov ležiacich pri ňom. Pri prostrácii by mal mať hlavu položenú na zemi, ale Peter ju dvíha nahor, s pohľadom upreným na nevšednú scénu. Apoštol Ján uprostred má svoj typický zbožno-mladícky vzhľad úcty. A naľavo apoštol Jakub starší má doširoka roztiahnuté ruky a svojím postojom vyjadruje úžas z vidiacej Ježišovej veleby. Zuccarelliho obraz vyjadruje mystický zážitok apoštolov z Ježišovho božského zjavu, ktorý človeka vťahuje do deja a svetla budúcej nebeskej nádhery. Na udalosť Premenenia Pána zareagoval aj taliansky renesančný maliar Raffaelo Santi, ktorý ju zvečnil na plátne už v r. 1520. Tejto téme sa venuje aj slávna Novgorodská ikona z 15. storočia. K premnohým ikonám Najsvätejšej Bohorodičky Kráľovnej Ukrajiny, sa dnes v modlitbe so slzami v očiach obracajú nespočetné zástupy toľkých ubolených s prosbou o ukončenie nezmyselnej vojny a nastolenie pokojného života.
        Na internete môžeme vidieť ikonu presvätej Bohorodičky z Ukrajiny typu hodigitrie, ktorá je značne poškodená vojnou. V náručí drží svojho Syna a rukou naň ukazuje ako na cestu k spáse. Malého Ježiša už nie je na nej skoro ani vidieť. Pohľad na dostrieľanú ikonu je veľmi emotívny. Nedá sa mu asi nič iné prirovnať, ako iba pohľad na vyplašené mamy a vystrašené oči malých detí, ktoré z domovov a rodnej vlasti utekajú pred vojnou.
        Je správne, že média dnes ukazujú hrôzy vojny, ktoré spôsobuje svojvôľa mocipánov. Je dojímavé, ako na desivé dôsledky bojov ľudia reagujú s otvorenou náručou. Utekajúcim podávajú spontánnu pomoc, čo je veľmi humánne a správne. Je pochopiteľné, že všetky prejavy pomoci sú prekryté aj enormnou emocionalitou k trpiacim, ale súcit spravidla nemáva dlhého trvania. Žiaľ, emočná prepiatosť v človeku do značnej miery utlmuje racionalitu úvah i analýz konfliktu a ani zďaleka nedokáže vyhodnotiť budúce dôsledky tejto tragédie. A tie budú v mnohom veľmi náročné. V každom prípade je potrebné túto bratovražednú vojnu čím skôr zastaviť, o čo sa zasadzujú aj najvyššie duchovné autority sveta. O to viac, že kláštorný komplex v Pečerskej lavre v Kyjeve je duchovným dedičstvom oboch bojujúcich národov.
        V dnešnom svete je niekde ešte odvahou hlásiť sa aj ku Kristovi. Stále sú krajiny, kde sa vernosť k nemu trestá väzením, vyhnanstvom, aj smrťou. Vo svete sa eviduje okolo 310 mil. prenasledovaných kresťanov. Najväčšie príkoria zažívajú v Severnej Kórei, Afganistane, Líbyi, Somálsku, Pakistane, Eritrei, Jemene, Iráne, Nigérii, Indii, Iraku, Sýrii, Sudáne, Saudskej Arábii a v Maldivách. Obdobie prvých storočí prenasledovania kresťanov je prítomné i v našej dobe. Taktiež je v ľuďoch viery neustále prítomný aj zázrak Pánovho premenenia. Zlo vo svete nám pripomína, že nebo sa nedá vytvoriť na zemi, ale peklo áno! Po nebi sa však dá túžiť, veriť, preň sa namáhať a nikomu sa pritom neškodí, ani neubližuje.
        Na sviatok Premenenia Pána, 6. augusta, sa zvykne svätiť zelenina, hrozno a ovocie. Tým sa zvýrazňuje, že čo len nedávno kvitlo, už sa začína premieňať na túžené plody. Touto symbolikou je naznačené, že aj na konci vekov sa človek z kvitnúcej podoby viery „premení“ na plod večného života v Božom kráľovstve. Istý spolubrat sv. Františka Assiského pri prechádzke prírodou takto zareagoval na krásny spev vtákov: „Pozri, môj drahý brat, aké sú šťastné. Prečo nie je tak šťastný aj človek?“ František mu na to: „Vtáky, zvieratá a ryby sú stvorené pre pozemský svet, preto sú v ňom šťastné. Človek sa tiež narodil do tohto sveta, ale jeho cieľom je život, ktorý ho čaká po smrti. Preto nikdy na zemi nenájde trvalé šťastie.“
        Milí priatelia, udalosť premenenia nám ponúka skúsenosť vnútornej slobody a šťastia v zážitku Božej prítomnosti. Výraz múdrosti a kvality života na zemi, aj večnej hodnoty, má len cesta srdca a lásky. Kráľovná pokoja, počuj hlas trpiacich!