Duchovné zamyslenie na 1. nedeľu v pôstnom období, 6. marca 2022

Milí priatelia, drahí bratia a sestry!
Skončila sa doba fašiangu a Popolcovou stredou sme vstúpili do pôstneho obdobia. Žiaľ, za burácania zbraní na Ukrajine a obáv o budúcnosť sveta. Pôst, lat. ieiunium, gr. nesteia, znamená nielen byť prázdnym či úbohým, ale hlavne hladným po Bohu a obrátení.

       
        Sväté evanjelium prvej nedele v pôstnom období (Lk 4, 1-13) nám predstavuje známy biblický príbeh trojitého pokúšania Krista na púšti diablom. Ježišove odpovede na lákavé ponuky démona sú: „Napísané je: ´Nielen z chleba žije človek´... Je napísané: ´Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť´... Je povedané: ´Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha´“ (porov. aj Lk 4, 4.8.12; Mt 4, 1-11; Mk 1, 12-13).
        Ježišova prvá odpoveď: „Nielen z chleba je živý človek“, je odvolávkou na piatu Mojžišovu knihu Deuteronómium: „Pokoril ťa a dal ti hladovať; potom ťa kŕmil mannou, ktorú si nepoznal ani ty, ani tvoji otcovia, aby ti ukázal, že človek nežije len z chleba, ale že človek môže byť živý zo všetkého, čo vychádza z Božích úst“ (Dt 8, 3; porov. aj Ex 16, 16, tiež Mt 4, 4). Ježišova druhá odpoveď: „Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať“, je tiež odvolaním sa na Deuteronómium: „Budeš sa báť Pána, svojho Boha, jemu budeš slúžiť a len v jeho mene budeš prisahať“ (Dt 6, 13). Kristova tretia odpoveď: „Nebudeš pokúšať Pána“, je taktiež odvolávkou na Deuteronómium: „Nepokúšajte Pána, svojho Boha, ako ste ho pokúšali v Masse!“ (Dt 6, 16; porov. aj Ex 20, 5).
        Ježiš ukázal, akou veľkou duchovnou zbraňou pred Zlom je Božie slovo. Na diablove ponuky odpovedal citáciou z Thóry – Kníh Zákona. Židia nazývali najsvätejšie posolstvo Jahveho Kitbé ha kodéš – Sväté spisy. Keďže z nich v synagógach učili čítať, volali ich aj Mikrá – Čítanie. Netreba to zamieňať z gr. mikrós, čo znamená malý, nízky alebo nepatrný.
        Druhý vatikánsky koncil v konštitúcii Sacrosanctum concilium – O posvätnej liturgii, hovorí o Písme svätom, že „je najväčšie žriedlo viery“ (SC 21), „potešuje a dáva nádej“ (SC 14) a je „živým a skutočným Božím slovom“ (SC 21). V konštitúcii Lumen gentium – Svetlo národov, upozorňuje, že popri Eucharistii má byť Božie slovo pokrmom pre duše (porov. LG 21). Biblia je vzácnou „dušou celej teológie“ (SC 25) a zdrojom múdrosti života. Kresťania majú v Písme svätom hľadať vieru v Boha a múdrosť vekov. Táto svätá kniha židovsko- kresťanskej kultúry nám nedáva vzdelanie vedy, ale múdrosť viery, mravov a posolstva spásy.
        Latinskí aj grécki cirkevní Otcovia nám zanechali prekrásne svedectvá úcty k Písmu svätému. Svätý Hieronym povedal: „Ak múdreho niečo drží pri živote a dáva mu podobu ducha uprostred ťažkostí života, tak sú to predovšetkým vedomosti a uvažovanie nad Písmom.“ Biskup sv. Augustín napísal: „Nad čímkoľvek zo svätých kníh budeme meditovať, čokoľvek z nich budeme ohlasovať, všetko má jeden cieľ – lásku. Lásku a iba lásku hľadajme v Písme svätom.“ Svätý Ján Zlatoústy hovorí: „Tí všetci, ktorí nepozerajú na premenu sveta očami Písma, upadajú do bludov a hriechov.“ Podľa Leva XIII. je to „list Boha k človekovi.“
        Posledné sčítanie obyvateľstva v našej vlasti nám cez náboženskú štatistiku nastavilo zrkadlo doby. Seriózna sebareflexia poukazuje na to, že nie za všetko môže iba sekularizujúca sa spoločnosť či materiálne blaho. Viac ako tristotisíc ľudí, ktorí sa už k rímsko-katolíckej Cirkvi neprihlásili, poukazuje na slabiny tradičnej viery bez živého vzťahu k Bohu. Napriek všetkým pastoračným aktivitám Cirkvi smerom k mládeži, rodinám, chorým, starým, aj k opusteným sa z nej prejavilo isté sklamanie. Niektorí majú pocit, že v oblasti „chleba každodenného“ sa o ľudí u nás málo zasadzuje. Iní zasa majú dojem, že mlčí v závažných otázkach života spoločnosti, čím stráca na dôležitosti a významnom postavení. Chybné rozhodnutia jej predstaviteľov, tiež necitlivé správanie duchovných k veriacim jej nepridalo na popularite. Aj medializované ekonomické alebo sexuálne, dokonca pedofilne škandály, boli zaiste veľkou morálnou škvrnou bez ohľadu na ich pravdivosť. Isté negatívum zohralo rozčarovanie ľudí z chaotického vystupovania kresťanov v politike, ich nelogické koketovanie s liberálmi, aj snahy vťahovať Cirkev do agendy extrémnej pravice. Nedôsledným životom viery sme k tomu prispeli aj my veriaci, a preto kajúca „mea culpa“ je opodstatnená!
        Neprihlásení k žiadnemu náboženskému vyznaniu tvoria u nás druhú najsilnejšiu skupinu. Čo znamená byť bez vyznania? Iritujú ma rozličné pseudo-teologické analýzy o tom, že sú to v podstate veriaci, lebo „veria“, že Boh neexistuje. Takéto ľúbivé, ale málo logické úvahy, iba dehonestujú mystiku a krásu viery. Úprimná viera nie je profánnou ideológiou, ale životom, lebo nás motivuje konať dobro. Čo z toho, že niekto niečo verí, keď ho to nemá robiť lepším a hodnotnejším? Nepatriť k nikomu a k ničomu, je akýmsi novodobým trendom nihilistickej prázdnoty. V politike sa presadzujú „nezaradení“ či „nezávislí“ a v spoločnosti ľudia „bez vyznania“ či „neprihlásení“. Byť „ničí“ mi tak trošku pripadá, ako byť „bez mena“ alebo „bez tváre“. Niektorí umelci tvrdia, že „absencia kultúry dnes spôsobuje aroganciu, ktorú všade vidíme“. Azda to ešte viac spôsobuje absencia duchovna a vzrastajúci náboženský analfabetizmus. Mnohí už nepotrebujú svätiť nedeľu či počúvať hlas svedomia, a to do budúcna neveští nič dobré. Pokolenia pred nami prežili ťažké časy aj vďaka viere. Hamletovskou otázkou dneška je: Ako bez viery zvládať problémy a pritom sa nezblázniť? Mediálne známy český psychiater Radkin Honzák tvrdí: „Čím menej ľudí chodí do kostola, tým viac ich chodí na psychoterapiu.“ Samozrejme, že by to malo platiť aj opačne.
        Odmietanie Cirkvi by mal byť pre ňu silným stimulom k tomu, aby najmä v ťažkých časoch žila so svojím ľudom, stála za ním a zaň bojovala. V rámci možností tak robila aj za totality, čo sa jej stalo zdrojom priazne a obdivu. Ukrajinský gréckokatolícky arcibiskup Ševčuk, v terajšej chvíli vojnového konfliktu, povedal: „Naša svätá Cirkev-mučenícka vždy bola, je a bude so svojím národom.“ Cirkev musí byť odvážna a spravodlivá, lebo inak bude v očiach občianskej spoločnosti strácať punc pre svoju opodstatnenosť. Takmer tretina národa, odmietajúca akúkoľvek Cirkev, je varovným signálom. Prastará modlitba sumerského Jóba, ktorý je starší ako známy biblický, je veľavravná: „Pred nepriateľom, Pane, ma ochráň dnes, lebo zajtra ťa už prosiť a potrebovať nebudem!“ Všetky snahy paralyzovať Cirkev, sú vždy násilným popretím slobody a porušením demokracie. Ona je povolaná modliť sa za mier, horliť za pokoj i spravodlivosť, a tiež duchovne, morálne, kultúrne, ľudsky, aj sociálne významne obohacovať spoločnosť. Celý svet dnes vidí, akú záslužnú úlohu, popri mnohých, na Ukrajine vykonávajú aj rehole, cirkevné spoločenstvá a veriaci. V ťažkej chvíli obetavo zachraňujú matky s deťmi, starých a trpiacich. Kráľovná pokoja, pozvi k rokovaciemu stolu znepriatelených bratov, aby sa namiesto vraždenia čím skôr dohodli na mieri.
        Milí priatelia, hebrejským šub – obrátenie, sme v pôste pozvaní k návratu k Bohu. Ak zahasíme svetlo, budeme žiť v tme a keď vyschne jazero, zostane nám iba púšť.