Duchovné zamyslenie na 3. nedeľu v cezročnom období, nedeľa Božieho slova, 23. januára 2022

Milí priatelia, drahí bratia a sestry!

V roku 1998 som napísal svoju prvú knihu Pro homine (Pre človeka). Analyzujem v nej sociálne encykliky pápežov aj s reflexiou na historický kontext. S ďalšími knihami Pro sacerdote (Pre kňaza) a Pro patria (Pre vlasť), vytvárajú malú sociálnu trilógiu, na Slovenské pomery originálnu, jedinečnú i jedinú. Takto sa vyjadrili ľudia znalí sociálnych encyklík a Katolíckej sociálnej náuky. Patril k nim aj pápežský prelát, profesor, ThDr. Jozef Vrablec, ktorý mi napísal: „Sú to hodnotné a precízne vypracované knihy.“ Dvaja kňazi z nich roky čerpávali námety pre svoje prednášky na hodinách sociálnej náuky. Trnavský pomocný biskup Dominik Tóth sa ma raz spýtal: „Štefko, ako si to dokázal tak odborne napísať?“ „Iba som to odsedel v knihách, Excelencia“, odpovedal som mu s úsmevom. Neskromne sa vyznám, že som na svoje prvé tri knižné „deti“ veľmi hrdý. Buď za ne Bohu vďaka!

       

        Vo svätom evanjeliu dnešnej nedele Božieho slova (Lk 1, 1-4; 4, 14-21), v Nazaretskej synagóge Ježiš číta: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok... Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli“ (Lk 4, 18-19. 21; porov. aj Iz 61, 1-2; Mt 13, 53-58 a Mk 6, 1-6).
        V spoločenskom, hospodárskom a najmä v náboženskom živote Židov zohrávalo počítanie času veľmi dôležitú úlohu. Významné postavenie malo číslo sedem, nakoľko po stvorení sveta Boh v siedmy deň odpočíval. Každý siedmy rok bol privilegovaným a podľa siedmeho sviatočného dňa soboty, hebr. šabes, sa nazýval sabatický (porov. Lv 25, 1-7). Bol to špeciálny rok pre prepustenie otrokov, odpúšťanie dlhov, aj oddych pôdy, ktorá sa v sabatický rok nechávala úhorom. Po každom siedmom sabatickom roku nastal rok päťdesiaty – jubilejný (porov. Lv 25, 8-55). V jubilejnom roku sa ešte pôvodným majiteľom vracala aj pôda, keď o ňu ľahkovážne a nerozumne predtým prišli. Takáto prax vychádzala zo židovskej náboženskej filozofie, že pôda patrí Bohu a ľudia sú iba jej dočasní správcovia.
        Už v kresťanskom staroveku sa našli jednotlivci, ktorí žili sociálne s akcentom na chudobných vo svojom okolí. Spomeniem konštantínopolského arcibiskupa sv. Jána Zlatoústeho, ktorý vidiac, že hladní a chorí ležia pred bránami chrámov, vyzýval predať zlaté chrámové nádoby a zisk použiť na pomoc pre núdznych. Ignorovanie a nevšímanie si spoločenských zmien, a v istom zmysle zanedbávanie sociálnych pomerov pracujúcich, zašlo však príliš ďaleko. Vďaka pápežovi Levovi XIII., ktorý v r. 1891 napísal prvú sociálnu encykliku Rerum novarum – Nové veci, začala písať svoje originálne dejiny Katolícka sociálna náuka. Na ňu postupne nadviazali ďalšie encykliky: V r. 1931 Quadragesimo anno – V štyridsiatom roku; v r. 1961 Mater et Magistra – Matka a Učiteľka; v r. 1963 Pacem in terris – Pokoj na zemi; v r. 1967 Populorum progressio – Rozvoj národov; v r. 1971 apoštolský list Octogesima adveniens – Prichádzajúce osemdesiate; v r. 1979 Laborem exercens – O ľudskej práci; v r. 1981 Sollicitudo rei socialis – O sociálnej starostlivosti; v r. 1991 Centesimus annus – Sté výročie; v r. 2009 Caritas in veritate – O integrálnom ľudskom rozvoji v láske a v pravde; v r. 2015 Laudato si – O starostlivosti o spoločný dom a v r. 2020 Fratelli tutti – O bratstve a sociálnom priateľstve.
        Rerum novarum je „nesmrteľný dokument“ Cirkvi, zameraný na obranu robotníkov pred vykorisťovaním a ponižovaním, ktorému predchádzali významné počiny jednotlivcov. Uvediem katol. kňaza bl. Adolfa Kolpinga, o ktorom sv. Ján Pavol II. povedal: „Svojimi ideálmi sa stal priekopníkom a predchodcom veľkých sociálnych encyklík“, či mohúčskeho biskupa Wilhelma Emmanuela von Kettelera. S Kolpingom je od r. 1850 spojené sociálne dielo „Kolpingwerk“ na podporu chudobných tovarišov a Ketteler založil „Deň robotníkov“. Žiaľ, väčšina sociálne žijúcich duchovných stála v Cirkvi na najnižšom stupni hierarchie a ich hlas nemal veľkú silu. V Baarovej knihe Cestou krížovou, M. Longauer píše: „Povedať slovo na obranu robotníka bol najväčší hriech“. Treba objektívne priznať, že mnohí hierarchovia, najmä s grófskym pôvodom, mali k obrane chudobných ďaleko, ale boli aj svetlé výnimky. Napr. už spomenutý Wilhelm von Ketteler alebo biskup z Münsteru, kardinál Clemens August von Galén, ktorý sa hrdinsky postavil na obranu ľudí proti zverstvám nacizmu.
        V našej, nielen s covidom „zápasiacej“ spoločnosti, vidíme popri pozitívam, aj veľa klamstva, intríg a zlých vecí. Niektorí tvrdia a aj kritizujú, že tí, čo majú „puvoár“ hovoriť a hájiť pravdu sú často ticho. Až sa raz niekto z Cirkvi odvážne ozve, tak bude, azda aj od tých istých, čeliť otrepanému klišé, že sa „mieša do politiky“. Dá sa z takéhoto začarovaného kruhu vyjsť hrdo a čestne? V odluke Cirkvi od štátu a vo vymedzení vzájomných kompetencií by som videl isté riešenie. Pápež František 12. januára 2022 razantne požiadal odborníkov: „Vyzývam vás, aby ste prijali konkrétne záväzky a prispeli k tomu, aby ekonomika a financie slúžili ľuďom a našej Matke Zemi. Nech vaším meradlom úspechu nie sú zisky, expanzia a krátkodobé a okamžité výnosy. Namiesto toho nech je vaším meradlom počet ľudí, ktorí sa dostanú z extrémnej chudoby a môžu dôstojne pracovať. Je také ťažké zabezpečiť podmienky, aby každý mohol svojou prácou prispieť k zmene sveta? Vy môžete urobiť zmenu. Ako by som si prial, aby každý prijal zodpovednosť za prípravu odlišnej budúcnosti!“
        Pápež sv. Ján Pavol II., považoval Katolícku sociálnu náuku za „integrálnu súčasť kresťanskej náuky o človeku“. Kardinál Ratzinger, v knihe Naděje pro Europu? napísal, že jej snahou je podieľať sa na tvorbe budovania „ľudskejšej a spravodlivejšej spoločnosti“, bez nároku vychovať „perfektného človeka a perfektnú spoločnosť“. Žiaľ, tento sociálny poklad Cirkvi je v našej spoločnosti i v politike málo poznaný, nedostatočne preferovaný, aj nesystémovo a nedôsledne presadzovaný. Zakladateľka Hnutia focoláre Chiara Lubich, ktorej som mal česť 10. 5. 2001 v parlamente odovzdať moju knihu Pro homine, mi povedala: „Horlivo šírte sociálnu náuku hlavne medzi politikmi pre dobro ľudí. Je to poklad, ktorý treba z tmavých knižníc vyniesť na svetlo.“ To bolo vrúcnym prianím aj sv. Jána XXIII. Mal som v živote veľké šťastie, že som poznal mimoriadne duchovne i sociálne žijúceho kňaza. Bol to topoľčiansky kanonik ThDr. Ladislav Dorušák. Pre jeho altruistický model života ho mnohí považovali za topoľčiansku „Matku Terezu“, ktorá zomrela v deň jeho pohrebu, 5. 9. 1997.
        Svätý Otec František 4. 12. 2021 v Aténach povedal: „Veľa sa hovorí o tom, kto ide doľava či doprava, ale rozhodujúce je ísť dopredu, a ísť dopredu znamená ísť smerom k sociálnej spravodlivosti“ (citácia z príhovoru De Gasperiho, Miláno, 23. 4. 1949).
        Milí priatelia, Katolícka sociálna náuka je vzácnou a hodnotovou témou. Vďaka nej môžeme v múdrosti srdca blížnym posúvať to, čo sme sami dostali. Duchom Pánovým je naplnený každý, kto v živote nevidí len seba, ale aj iných.