Duchovné zamyslenie na 6. veľkonočnú nedeľu, nedeľu Dňa matiek, 9. mája 2021

Duchovné zamyslenie 9. mája 2021 - Dokument

Milí priatelia,
drahí bratia a sestry,
ctené mamičky, matky a staré matky!
V knihe Sila nádeje sa pápež František zamýšľa nad ľuďmi, Cirkvou i svetom v objatí pandémie, ktorá veľmi ovplyvnila naše životy. Podľa kardinála Ravasiho, vyjadrujú jeho meditácie podstatu ich poslania, nakoľko slovo meditácia pochádza z latinského medeor, čo znamená uzdraviť, liečiť, ošetrovať. Pripomína, že Svätý Otec vo svojich meditáciách často používa taliansky termín resilienza. Je to z latinského resilire, čo znamená odraziť sa, urobiť skok do výšky, ísť ďalej. Je potrebné mať nádej a „nedovoliť, aby sme v zúfalstve a neúteche zašli na okraj cesty, ale aby sme hľadeli na ďalší obzor“, dodáva kardinál Ravasi.

         Pápež František v knihe, okrem iného hovorí: „Toto nešťastie naučilo veriacich i neveriacich mnohým duchovným skutočnostiam... Prepísalo rebríček hodnôt, ktorý už nemá na vrchole peniaze či moc,... nanovo nás upozornilo na námahu i radosť plynúcu zo vzťahov, ktoré nie sú virtuálne. Zjednodušilo všetko nadbytočné a naučilo nás podstate, prinútilo nás k tomu, aby sme sa v očiach našich drahých prizreli do očí i našej vlastnej smrti. Urobilo nás to bratmi a sestrami mnohých Jóbov, darujúc nám dokonca právo protestovať pred Bohom, dvíhať k nemu naše otázky a sťažnosti. Predovšetkým nám to však zjavilo tú najvyššiu hodnotu, ktorá je neoddeliteľne ľudskou i náboženskou – lásku“.

        Duchovná zvesť dnešnej nedele je krásnym posolstvom lásky. V druhom čítaní z Prvého listu apoštola sv. Jána čítame: „A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život“ (1 Jn 4, 9). V slove evanjelia 6. veľkonočnej nedele (Jn 15, 9-17) Ježiš hovorí: „Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov“ (Jn 15, 12-13).

        Na dnešnú nedeľu matiek niet vhodnejšieho a výstižnejšieho duchovného slova, ako práve posolstvo o láske. K slovu mama právom patrí slovo láska. Len tá dáva zmysel aj životu. Bez lásky, ako to vystihuje text istej piesne: „Každý si tu svoj život hnije.“

        O takomto „hnití“ s bolesťou hovorí pápež František, v súvislosti s tragédiou, ktorá sa 22. apríla 2021 odohrala pri líbyjskom pobreží severovýchodne od Tripolisu. V mori zahynuli migranti, ktorí volali o pomoc, ale nikto ich nezachránil. Ani informované autority Európskej únie a Frontexu situáciu neriešili. Vo svojej reakcii pápež povedal: „Priznám sa vám, že som veľmi zarmútený tragédiou, ktorá sa opäť odohrala v uplynulých dňoch na Stredozemnom mori. Stotridsať migrantov zomrelo v mori. Sú to ľudia. Sú to ľudské životy tých, ktorí dva dni márne prosili o pomoc, ktorá im neprišla. Bratia a sestry, spytujme si všetci svedomie o tejto ďalšej z nespočetných tragédií. Je to moment hanby. Modlime sa za týchto bratov a sestry i za tých mnohých, ktorí ďalej zomierajú na týchto dramatických cestách. Modlime sa aj za tých, ktorí môžu pomôcť, ale radšej sa pozerajú bokom. Modlime sa v tichu za nich.“

        V malom, ale v krásnom románe Mžikové obrázky, píše český spisovateľ a kňaz Jindřich Šimon Baar o malom chlapcovi Jeníkovi Palmovi zo zapadnutého vidieka, ktorý bol po prvýkrát v živote na školskom výlete v Staré Boleslavě. Chlapec otca nikdy nepoznal a žil iba s mamou, „ktorú preto dvojnásobne miloval“. Maminka drela u pánov od rána do noci a Janko jej túžil niečo pekné kúpiť, aby ju potešil. V jednom stánku na námestí babka predávala retiazky a srdiečka. Oči mu padli na krásne strieborné srdce s emailovým obrázkom a retiazkou na krk. To by bolo pre moju dobrú mamu, pomyslel si a hneď siahol do vrecka, aby vytiahol ťažko našporené bohatstvo. Bol ochotný všetko obetovať pre svoju milujúcu mamu. „Koľko stojí tam to srdiečko?“ spýtal sa nesmelo babky predavačky. „A koľko máš peniažkov?“ opýtala sa namiesto odpovede. „Mám päť grajciarov“ a ukázal ich v roztvorenej dlani. Babka mu so smiechom riekla: „A vieš chlapče, že to srdce vskutku stojí päť, áno päť, ale zlatých.“ Jankovi zostali iba oči pre plač, lebo nemohol maminke kúpiť tak nádherné emailové srdce, ktorým jej chcel povedať, ako veľmi ju miluje. Keď si poutieral uplakané oči, poprosil: „Tak mi dajte iné za toto všetko“ a vysypal drobné na drevený stôl. Babka predavačka siahla po srdci za päť grajciarov a podala ho chlapcovi. Ani zďaleka už nebolo také krásne, ale bolo. Rýchlo si ho skryl do vnútorného vačku kabáta a najradšej by bol posunul čas, len aby už mohol byť doma. Konečne stál pred mamou. Pribehol k nej, vrúcne ju objal a do ucha jej zašepkal: „Maminka, zlatá moja maminka, priniesol som vám srdiečko.“

        Dnes do náručia, našim matkám a starým matkám, dávame kytičku vďaky za sprostredkovanie života, lásku a výchovu alebo ju s modlitbovým mementom kladieme na ich hroby. Pritom si môžeme uvedomiť niečo krásne, o čom hovorí aj pieseň: „Za všetko dobré v nás, vďačíme tebe, mama.“ Úcta k našim mamám nás tiež motivuje si uvedomiť, za čo krásne a hodnotné v živote vďačíme Pánu Bohu a Matke všetkých matiek – Panne Márii.

        Milí priatelia, sme vďační, že naše chrámy už nie sú zatvorené a môžeme sa, aj keď ešte v obmedzenom počte, zúčastňovať na bohoslužbách. Chcem sa úprimne poďakovať všetkým, ktorí ste počas druhej vlny pandémie radi čítali moje zamyslenia a mnohí ste ma spätne aj obdarovali svojimi milými postrehmi a cennými úvahami. Bolo mi cťou Vám slovom skromne poslúžiť. Robil som to rád, ale ešte radšej sa teraz budem ľuďom prihovárať naživo v chráme, preto duchovné zamyslenia už posielať nebudem. Bohu vďaka!