Milí priatelia, drahí bratia a sestry!

Staroveký Homér vo svojej bájnej Illiade, píše o gréckom hrdinovi Achillovi, ktorého matka Thetida po narodení ponorila do posvätnej podzemnej rieky Styx. Držala ho za pätu, ktorá pritom zostala suchá. Achilles sa stal na celom tele nezraniteľným, až na osudné malé miesto, ktorého sa posvätná voda nedotkla. Keď Paris, pôvodca trójskej vojny, na Achilla vystrelil šíp, Apolón ho usmernil na zraniteľnú pätu a nezraniteľný hrdina zahynul. Posolstvo evanjelia dnešnej nedele (Jn 3, 14-21) poukazuje na biblický symbol života. Ježiš, v rozhovore s Nikodémom, hovorí: „A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život. Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život... Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil“ (3, 14-15.17).

Slová o „vyzdvihnutí hada“ sú odvolávkou na knihu Numeri. „Tu Pán povedal Mojžišovi: ´Urob medeného hada a vyves ho na žrď! Potom každý, kto naň pozrie, ostane nažive´“ (Nm 21, 8). Toto starozákonné posolstvo patrí k významnému predobrazu Krista.

Novozákonný pohľad na ukrižovaného vo viere vo večný život, je pohľadom spásonosným. Nikodém je zaujímavou postavou z obdobia Ježišovho života. Jeho meno sa v Novom zákone spomína trikrát a to vždy v evanjeliu sv. Jána. Prvá zmienka je rozhovor Nikodéma s Kristom (Jn 3, 1-21). V ňom je aj dnešná stať o „pozdvihnutí hada na púšti“. O stretnutie s Kristom prejavil záujem sám Nikodém. Uskutočnilo sa tajne, v noci, lebo bol významným farizejom a váženým členom židovského synedria, čiže sedemdesiat člennej veľrady. Túžil poznať pravdu o Kristovi, ale zároveň vedel, že Ježiš má popri stúpencoch a sympatizantoch, aj neprajníkov, závistlivcov i nepriateľov. Nikodémovi Ježiš v dialógu zvýraznil požiadavku „znovuzrodenia z vody a Ducha“ (pozri Jn 3, 5) pre Božie kráľovstvo.

Druhýkrát sa spomína v súvislosti, keď sa farizeji intenzívne začali zaujímať o Ježiša (pozri Jn 7, 44-53). Poslali k nemu dvoch sluhov, aby ho predviedli pred veľradu. Natoľko ich očaril, že sa vrátili naprázdno. Keď farizeji útočili na Ježiša, Nikodém sa odvážil protestovať: „Odsúdi náš zákon človeka prv, ako by ho vypočul a zistil, čo urobil?“ (Jn 7, 51). Tretíkrát sa spomína pri Ježišovom pochovaní. „Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo... Prišiel aj Nikodém, čo bol kedysi u neho v noci...“ (Jn 19, 38-41). Teraz sa už nebojí a neprichádza v noci, tajne, ale cez deň. Nikodém vedel Tóru naspamäť. Kdesi sa píše, že ovládal 5300 veršov, ale skutočnou múdrosťou a pravým poznaním sa mu stal Mesiáš. S menom Nikodém je spojené aj apokryfné Nikodémovo evanjelium – Evangelium Nicodemi zo 4. stor. po Kr., ktoré sa skladá z troch častí, viac ako sto rokov starších. V prvej, pod názvom Acta Pilati – Skutky Pilátove, sa opisuje Ježišov súdny proces, ukrižovanie i pochovanie. Vina za Kristovu smrť spadá iba na Židov a Pilát je opísaný ako nevinný a čistý. Druhá časť je akýmsi doplnkom časti prvej a hovorí o diskusii členov veľrady o Kristovom zmŕtvychvstaní. Tretia, pod názvom Descensus Christi ad inferos – Zostúpenie Krista do podsvetia, podáva svedectvo o tom, ako ´Simeonovi synovia´ boli po zostúpení Ježiša do podsvetia vzkriesení z mŕtvych (porov.: J. Heriban, Príručný lexikón biblických vied, 1994). Nikodémovo evanjelium Cirkev odmietla uznať za pravoverné a nezaradila ho do zoznamu štyroch kánonických evanjelií.

Na kazateľnici v Notre-Dame-des-Blance-Manteaux v Marais v Paríži, je nádherná rokoková intarzia Ježiša pri rozhovore s Nikodémom. Nad nimi je medailón s latinským nápisom: „Nisi quis renatus fuerit – Ak sa nenarodí“. Citácia hovorí o dôležitosti zrodenia človeka „z vody a Ducha“ pre večný život, ako to Nikodémovi povedal Ježiš (Jn 3, 5). Kto sa zahľadí na medailón s výjavom dialógu Ježiša s Nikodémom si môže uvedomiť, že požiadavka znovuzrodenia je adresovaná práve jemu. Je veľmi osobná a v tom má, popri umeleckej, historickej i biblickej vzácnosti, najmä hodnotu spirituálnu. Na stene jedného chrámu je olejomaľba neskoro renesančného obrazu Kristus pred veľradou. Unikátnym je svojím motívom zobrazenia veľrady a súdu Krista. Príbeh procesu odsúdenia je vyrozprávaný prostredníctvom biblických postáv. Tieto medzi sebou navzájom komunikujú a prostredníctvom kartuší s ozdobnými ornamentálnymi obrubami s latinským textom, rozprávajú o Ježišovom pašiovom príbehu. V centre obrazu pod baldachýnom sedia veľkňazi Annáš a Kajfáš. Súd sa nekoná v chráme, ale vo veľkňazovom dome. Vpravo pred nimi je doráňaný Kristus „Ecce homo – Hľa človek“. Naľavo je Pilát s akýmsi mužom, ktorý mu niečo šepká. V ovále za sebou sedia vážení členovia židovskej veľrady. Každý z nich má štítok s menom a dôvodmi, prečo žiadajú pre Krista smrť. Prvotné náboženské dôvody sa zmenili na politické, čo zjavuje kartuša pred Ježišom s Pilátovým verdiktom smrti, lebo sa „robil kráľom“ (Jn 18, 33-34; 19, 14.21). V pozadí scény sú Rimania a vojaci. Na obraze je aj Nikodém a Jozef z Arimatey, ktorí všetko sledujú na strane Ježiša, lebo takí boli i za jeho života. To dáva obrazu veľkú výpovednú hodnotu. Pri pohľade na scenériu súdu si človek sám môže vybrať svoje miesto, kde chce stáť. Či na strane s Ježišom, alebo proti nemu.

Dnešná štvrtá nedeľa v pôstnej dobe je nazývaná aj nedeľou radosti – laetare. V tomto čase ťažkého zápasu s pandémiou, mnohí naozaj nemajú veľký dôvod sa radovať, lebo sú chorí, ustráchaní, osamelí, alebo aj oplakávajú svojich zomrelých. Napriek mnohým problémom nestrácajme nádej. S odvahou a vierou kráčajme k Veľkej noci. Antoine de Saint-Exupéry výstižne hovorí: „Tvoja pyramída nemá zmysel, ak nekončí v Bohu“. Ježišova cesta s krížom neskončila na Golgote smrťou a pochovaním, ale vyústila do víťazného veľkonočného rána. Aj naše terajšie ťažkosti sa určite raz skončia a sužovaný svet bude sláviť víťazstvo. Len aby sme, z toho čo prežívame, aj zmúdreli a spokorneli. Švajčiarsky teológ Hans Urs von Balthasar píše: „Všetky veci môžeme posudzovať dvojako – ako fakt i ako tajomstvo.“ V jeho živote sa to potvrdilo. Fakt je, že hoci nikdy nepôsobil na akademickej pôde, je zároveň tajomstvom, že patrí k najvýznamnejším katolíckym teológom 20. stor., s prívlastkom „teológ božej krásy“. O tom pojednáva v trilógii Herrlichkeit – krása, nádhera.

Milí priatelia, svätá Matka Tereza hovorí: „Najlepším spôsobom, ako ukázať Bohu a ľuďom svoju vďačnosť, je prijímať všetko s radosťou.“ Pôstna doba nám ponúka čas stíšenia pre duchovné znovuzrodenie. Ako Nikodém máme príležitosť hlbšie pochopiť, že v  chaotickom „babylone“ nášho sveta a v čase obáv, ohrozenia i veľkej neistoty, je naše isté miesto pri Kristovi. S apoštolom Petrom vyznávame: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života“ (Jn 6, 68).

Kňaz: Štefan Kováč Adamov

Zamyslenie_4_pôstna_nedeľa.docx

image

Mediálna spolupráca

Administrátor a autor web stránky:
Ing. Vladimír Chrenko

Web stránka obsahuje fotografie od uvedených autorov i ostatných prispievateľov:
Jozef Matúš - grafik
Roman Fabík - http://www.rmcphotography.sk/
Samuel Dostál - https://www.facebook.com/samuel.dostal.art
Peter Faltys - https://www.instagram.com/peterfaltys/

ĎAKUJEME! Zavrieť okno

Kontakt

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Topoľčany

Nám. M. R. Štefánika 34/61
955 01 Topoľčany
E-mail: topolcany.fara@gmail.com
Tel.: 038 / 53 263 02
Nemocničný mobil: 0904 / 009 524
IČO: 34075771
DIČ: 2021306826
Číslo účtu Farnosti Topoľčany vedený v Slovenskej sporiteľni:
SK07 0900 0000 0000 3851 2757

Zavrieť okno
Open popup