Milí priatelia, drahí bratia a sestry!
Obsah dnešného zamyslenia by som rád naplnil väčším spoločenským akcentom ako inokedy. Vedie ma k tomu neuveriteľná udalosť, ktorá sa 6. januára 2021 stala v Amerike. Vzbúrenci a nespokojenci s výsledkami prezidentských volieb, násilne vnikli do budovy Kongresu Spojených štátov. V zápase o Biely dom bolo zbraňami a krvou siahnuté na symbol demokracie, aký nemá v krajine hrdej na slobodu a demokraciu obdobu. Niektorí analytici i politici sa netaja, že bývalý prezident bol lepší ako nový. Neprekáža im legitimita extrémizmu, ktorý ľudia znalí vecí s ním spájajú. Ani polarizácia americkej spoločnosti, aká nemá doteraz obdobu, so znakmi studenej občianskej vojny. Nekritizujú vyhrotené vzťahy s Iránom, s Čínou, ani nežičlivý vzťah k Európskej únii. Zdôrazňujú, že vo svete nerozpútal žiadny vojnový konflikt a bol aj ochrancom tradičných hodnôt. Napriek tomu, iní pozorovatelia tvrdia, že jeho vládnutie „poznačené neustálym chaosom, korupciou a škandálmi, ho zaradí medzi najhorších amerických prezidentov.“

Druhí sa zasa obávajú liberálnych postojov nového prezidenta v oblasti globalizmu, multikulturalizmu, ako aj v etických a hodnotových otázkach. V Obamovej vláde mu vyčítajú angažovanosť vedúcu k arabskej jari, rozbitie Líbye, hrôzy občianskej vojny v Sýrii, destabilizáciu Stredného východu, migráciu tisícov utečencov do Európy, aj zlé vzťahy s Ruskom. Dokonca vyjadrujú obavy, že pre upevnenie líderstva Ameriky, bude prístupnejší k vyvolávaniu vojenských konfliktov vo svete. Ako vidieť, jedni „čihi“ a druhí „hota“.

Podobne ako Kennedy, sa nový americký prezident hlási ku katolíckej viere. Inauguračný deň začal „štýlom dobrého katolíka“, sv. omšou na začiatku vo washingtonskej katedrále. Súčasťou inaugurácie bola aj modlitba, ktorú predniesol rodinný priateľ, jezuita Leo ÓDonovan. Ten sa na začiatku neprežehnal, ale prezident urobil „viditeľný znak kríža.“ Predseda biskupskej konferencie USA losangelský arcibiskup José Gómez, ho vo vyhlásení uistil „o modlitbe a vyjadril podporu k deklarovanému úsiliu o národné zmierenie a jednotu“, čo je štandardným prianím človeka jeho postavenia. Svätý Otec tiež napísal: „Nech pod Vašim vedením americký ľud aj naďalej čerpá silu z vysokých politických, etických a náboženských hodnôt, ktoré inšpirovali krajinu už od jej založenia... Rovnako prosím Boha, zdroj všetkej múdrosti a pravdy, aby Vás viedol v úsilí podporovať porozumenie, zmierenie a pokoj v USA i medzi národmi sveta, pre rast spoločného dobra“. Je to diplomatické a ústretové želanie, aké sa od pápeža aj očakáva.

Nová hlava Bieleho domu to nebude mať jednoduché. V USA existuje „mylný názor, že člen Katolíckej cirkvi je zároveň občanom Vatikánu, a preto by za žiadnych okolností nemal vykonávať funkciu hlavy štátu.“ Horšie je, že obhajobou potratov, prezident už dokázal rozjasať progresívcov a názorovo rozštiepiť katolícky episkopát. Napriek tomu, že sa „za neho modlí,“ kritiku vyjadril aj arcibiskup Gómez. Chicagský kardinál Blase Cupich ju však nazval „neuváženou a nekonzultovanou s ostatnými biskupmi.“ Prezident zrušil takzvanú „politiku Mexico City“, ktorá „ochraňovala život v globálnej zdravotnej politike,“ čo umožní zo štátnych peňazí financovať organizácie, ktoré napomáhajú vykonávať umelé potraty v rozvojových krajinách. Takýto postup „je v rozpore s rozumom, porušuje ľudskú dôstojnosť a je nezlučiteľný s katolíckou náukou,“ vyhlásili Mons. Naumann, predseda Pro life a Mons. Malloy, predseda biskupského výboru pre spravodlivosť a medzinárodný pokoj. Pri BK USA dokonca zriadili osobitnú pracovnú skupinu, ktorá má vydať stanovisko, či pre verejnú obhajobu potratov, môže prezident pristupovať k sv. prijímaniu. Vo funkcii viceprezidenta mu to už bolo pri sv. omši odmietnuté v Charlestone, v Južnej Karolíne.

V súčasnosti, aj portugalskí biskupi protestujú proti parlamentnému schváleniu eutanázie. Uvidí sa, či zákon podpíše aj prezident Marcelo Sousa, ktorý je praktizujúcim katolíkom a v portugalskej ústave sa život definuje ako „posvätný“. Katolícki hierarchovia, bránia kultúru života proti zákonom smrti, či je to niekomu vhod alebo nie, a to ich ctí. Napriek polemikám a obavám, so všetkými dobre zmýšľajúcimi ľuďmi, novému prezidentovi želajme úspech, pre dobro celého ľudstva. Kauza o lepšom a horšom, tam ďaleko v Amerike, mi tak trošku pripomína niečo z predmníchovskej doby, čo museli trpko prehltnúť naši otcovia. Myslím ideu: Lepší Hitler ako Stalin, lebo ten nie je aspoň boľševik. Nemali by sme zabúdať, že nikto pre nás nebude dostatočne dobrý a prajný, keď si takí na seba nebudeme v prvom rade sami. Súčasná pandémia si vyžaduje svoje obete, ochromuje nám život takmer vo všetkých sférach a bude mať ešte neblahé ekonomické, hospodárske, sociálne, kultúrne, duchovné i morálne dozvuky.

Teraz naozaj nie je čas na hádky, chaos a roztržky, ani u nás doma, lebo ide aj o naše životy. V dnešnú nedeľu apoštol národov sv. Pavol v Prvom liste Korinťanom píše: „Veď ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť; to je moja povinnosť a beda mi, keby som evanjelium nehlásal“ (1 Kor 9, 16). V mene Cirkvi do ktorej patríme, máme konať duchovné
a evanjelizačné aktivity pre život, aj spásu nesmrteľných duší. Svojim životom a prácou máme do spoločnosti vnášať pravdu, spravodlivosť, pokoj, dobro a nadovšetko lásku. V časoch prenasledovania sa mnohí, ukázali ako skutoční hrdinovia svoje doby.

Nemecko-židovská filozofka Edith Steinová, konvertovala na katolicizmus a vstúpila ku karmelitánkam. Dnes ju poznáme ako sv. Teréziu Benediktu od Kríža, ktorá bola v roku 1942 zavraždená v nacistickom koncentráku Osvienčim. Poľský františkánsky kňaz sv. Maximilián Kolbe, tiež v roku 1941 zahynul v Osvienčime, keď sa namiesto spoluväzňa ponúkol ísť do cely smrti. Veľkým bojovníkom proti nacizmu bol aj nemecký luteránsky teológ Dietrich Bonhoffer, ktorého za svoje postoje voči zlu, v roku 1945 zavraždili v koncentračnom tábore Flossenbürg. V neľudskom ponížení vydali hrdinské svedectvo viery, ľudskosti a odpustenia.

V tomto roku si pripomíname aj 70 rokov od nespravodlivého odsúdenia a uväznenia troch slovenských biskupov: Mons. Jána Vojtašáka, Michala Buzalku a Petra Pavla Gojdiča. Stali sa nepohodlní režimu a vo vykonštruovanom procese ich označili za vlastizradných. Ako ťažkých zločincov odsúdili na dlhé tresty a pritom boli nevinní. Napriek všetkým príkoriam boli statoční a verní Bohu, Cirkvi i národu. Dnes sú nielen obeťami totalitného násilia, ale aj hrdinskými vzormi odvahy a mučeníctva. Pravda si napokon počkala a dočkala sa!

Milí priatelia, veľmi si želajme, a zato sa i modlime, aby svet nesmeroval k rozdeleniu, ale k spolupráci. Z pozície viery máme byť spolupracovníkmi dobra a kultúry života. Svätý Otec vo svojom posolstve k Svetovému dňu médií 2021 píše: „Dobrá zvesť evanjelia sa vo svete šíri vďaka osobným stretnutiam s ľuďmi, od srdca k srdcu.“ Aj nemecká spisovateľka kresťanskej literatúry Gertrud von Le Fort hovorí: „Ľudská láska je jediným dôkazom Boha, ktorý je dnešný svet ochotný prijať.“

Kňaz: Štefan Kováč Adamov


zamyslenie word dokument

image

Mediálna spolupráca

Administrátor a autor web stránky:
Ing. Vladimír Chrenko

Web stránka obsahuje fotografie od uvedených autorov i ostatných prispievateľov:
Jozef Matúš - grafik
Roman Fabík - http://www.rmcphotography.sk/
Samuel Dostál - https://www.facebook.com/samuel.dostal.art
Peter Faltys - https://www.instagram.com/peterfaltys/

ĎAKUJEME! Zavrieť okno

Kontakt

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Topoľčany

Nám. M. R. Štefánika 34/61
955 01 Topoľčany
E-mail: topolcany.fara@gmail.com
Tel.: 038 / 53 263 02
Nemocničný mobil: 0904 / 009 524
IČO: 34075771
DIČ: 2021306826
Číslo účtu Farnosti Topoľčany vedený v Slovenskej sporiteľni:
SK07 0900 0000 0000 3851 2757

Zavrieť okno
Open popup