Milí priatelia,
drahí bratia a sestry!
V záverečnom januárovom týždni si pripomíname tri duchovné tituly vhodné nášho povšimnutia. Dnešná nedeľa je nedeľou Božieho slova, ktorú v roku 2019 ustanovil pápež František apoštolským listom Aperuit illis. Názov Aperuit illis – Otvoril im, pochádza od evanjelistu sv. Lukáša, ktorý píše, ako sa zmŕtvychvstalý Ježiš zjavil dvom učeníkom na ceste do Emauz a „Otvoril im mysle, aby porozumeli Písmu“ (Lk 24, 45). Zároveň je dnes aj 68. Svetový deň malomocných, ktorý bol ustanovený v roku 1954 francúzskym novinárom a básnikom Raoulom Follereau. A zajtra je sviatok Obrátenia sv. Pavla, apoštola, ktorým sa započína ekumenický týždeň modlitieb za jednotu kresťanov. Z bývalého prenasledovateľa
kresťanov Šavla z Tarzu sa Božou milosťou stal apoštol národov sv. Pavol. Premena Šavla na Pavla je duchovným stimulom odvahy, aj pre našu zmenu k lepšiemu.
cesty a pouč ma o svojich chodníkoch“ (Ž 25, 4). Tento alfabetický žalm, ktorého verše sa
postupne začínajú písmenami hebrejskej abecedy, je pokornou prosbou k Bohu o odpustenie
a pomoc v živote.
Slovo evanjelia obsahuje dve duchovné výzvy: „Kajajte sa a verte evanjeliu“
a „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí“ (Mk 1, 14-20).
Titul nedele Božieho slova nám umožňuje pochopiť, ako veľmi je dôležité pre Boží
hlas si otvárať dušu i srdce. Pred každým ponorením svojej mysle do Božieho posolstva by
sme mali najskôr pokorne prosiť: „Pane, daj, aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si
svoje srdcia“ (porov. Ž 95, 8). Božie slovo je pre dušu svetlom, múdrosťou a láskou. Ako telo
potrebuje vzduch, slnko, jedlo, vodu a bez energie hynie, tak duša človeka je žíznivá po Bohu
a jeho posolstve spásy. Žalmista nádherne hovorí: „Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, tak
moja duša, Bože, túži za tebou. Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom; kedyže už prídem
k nemu a uzriem Božiu tvár?“ (Ž 42, 2-3). Kto by nepoznal aj slová biskupa sv. Augustína
z jeho Vyznaní: „Nespokojné je moje srdce, Bože, kým nespočinie v tebe.“
História svetového dňa malomocných je mladá, ale existencia lepry, infekčného
malomocenstva, či Hansenovej choroby siaha do dávneho staroveku. Pokiaľ ešte donedávna
nám boli mor, cholera či malomocenstvo na míle vzdialené, v súčasnosti cez pandémiu, ktorá
sužuje ľudstvo, sú nám veľmi blízke. V dnešnom „malomocenstve“ môžeme vnímať dve
podoby. Prvou je jeho schopnosť agresívne sa šíriť, čo spôsobuje ochorenie miliónom ľuďom
a mnohým z nich aj smrť. Druhou je akési novodobé „malomocenstvo“ mysle, ktoré sa
u niektorých prejavuje v nepochopiteľnom ignorovaní nariadených opatrení a zľahčovaní
závažného problému. Dokonca by som k tomu všetkému pridal aj „malomocenstvo“ srdca
a duše, s prejavmi výsmechu a pohŕdania duchovnými aktivitami a modlitbami za ukončenie
pandémie. Výsmech zo sakrálna je „malomocenstvom“ pýchy, ktoré naberá kontúry
necitlivosti k hodnotám veriacich. Občianska spoločnosť, ktorej súčasťou sú aj veriaci ľudia,
má byť demokratická a nie protináboženská spoločnosť. Ak je „jednota v rozličnostiach“
definíciou krásy, tak v ťažkom zápase o zdravie a život, by rozmanitosť múdrych aktivít mala
byť definíciou zjednotenia sa na zápase s vážnou chorobou. Akoby sme si nemali želať,
dostupnými prostriedkami, čím skôr zvíťaziť nad pandémiou? Modlitby a náboženské aktivity
sú akousi nadstavbou všetkých odborných opatrení. Neprajme si dostať do situácie, kedy by
všetko zlyhalo a jediné čo nám zostane, budú zopnuté ruky. Český evolučný biológ prof.
Jaroslav Flegr povedal: „Štát by mal urobiť čo najtvrdší lockdown, aby do nemocníc
neprichádzali ďalší pacienti, treba vyčistiť nemocnice a modliť sa, aby nové mutácie vírusu
prišli čo najneskôr.“
Na internetových blogoch, ktoré niekedy svojou vulgárnou agresivitou pripomínajú
špinavé stoky, sa často objavujú aj nenávistné a netolerantné názory k duchovným
a náboženským aktivitám. Je to istá nelichotivá výpoveď o „kresťanskom“ Slovensku. Podľa
štatistík je Slovensko azda kresťanskejšie ako iné európske krajiny, ale oblasť živej viery je
inou záležitosťou. Nehovorím o tom či ľudia chodia alebo nechodia do kostola. Hovorím
o tom, ako sa milujú, ako si navzájom pomáhajú, ako si vzájomne prajú, akí si k sebe
ohľaduplní a veľkodušní, ako podporujú núdznych, ako žijú podľa desatora a morálnych
princípov. Hovorím o tom, akými ľuďmi sú v srdci a bratmi a sestrami v živote.
V súčasnom svete nás Ježiš povoláva byť rybármi ľudí. V tejto dobe máme životom
viery prispievať k porozumeniu medzi ľuďmi. Ťažká situácia by nás mala zomknúť a zľudštiť
a nie rozdeľovať. Pápež František povedal: „Konflikty sú v živote nevyhnutné, ale v tejto dobe
si musia dať prázdniny“ (Teležurnál TG5 špeciál, 10. 1. 2021). V náboženskej oblasti by sme tiež
mali pochopiť, že čím masívnejšia duchovná púšť, tým väčší dôvod pre evanjelizáciu
a záchranu ľudí na tele i na duši. Žiť evanjeliové hodnoty v komunizme bolo ťažké, ale
v konzumizme je to ďaleko náročnejšie.
Anglický spisovateľ Charles Dickens, v románe Ťažké časy, opisuje veľmi ťažké
a kruté sociálne pomery na severe Anglicka v druhej polovici 19. storočia. Bankár Bounderby
je starý, bohatý, ošklivý a zlý človek. Taký istý je aj jeho priateľ, poslanec a riaditeľ školy
Gradgrind. Okrem peňazí si nikoho a nič nevážia. Morálnym hodnotám sa iba vysmievajú.
Gradgrindove deti, dcéra Louisa a syn Thomas doplatia na bezhodnotový život otca
a výchovu k pomýleným hodnotám. Louisa sa vydá za starého bankára a je nešťastná,
Thomas vykradne banku a skazí si život. Ich otec pochopí, že zle žil a deti nedobre vychoval
a konečne bol ochotný premýšľať o vyšších hodnotách ako iba o peniazoch a blahobyte. Pre
kvalitný, hodnotný a šťastný život je pramálo iba konzumovať, tráviť a kopiť hory odpadu...
Milí priatelia, nateraz sa nemôžeme zúčastňovať na verejných bohoslužbách. Nedeľu
Božieho slova si sprítomnime čítaním a rozhovorom o posolstve života vo svojich rodinách.
Môžeme tak konať každú nedeľu s túžbou prejaviť úctu Biblii. V tejto dobe je vhodné aj
každý večer doma zasadnúť k spoločnej modlitbe za ukončenie pandémie. V duchovnom
čítaní a v modlitbe môžeme čerpať silu, svetlo, inšpiráciu, odvahu i Božie požehnanie do
nových dní. Svätá Matka Tereza nás uisťuje: „Keď sa modlíme, vtedy veríme. Keď veríme,
vtedy milujeme. Keď milujeme, vtedy slúžime.“
Kňaz: Štefan Kováč Adamov