Milí priatelia, drahí bratia a sestry!

V jednej honosnej obrázkovej publikácii o Vysokých Tatrách a krásach slovenskej prírody, som v mladosti čítal takúto myšlienku: Zima, svojim bielunkým snehom, je krásna na horách, poliach, lúkach, jazerách, v sadoch, záhradách i vo viniciach. Krásna je na konároch stromov, strechách domov i sklených okenných tabuliach. Štipľavý mráz je svojim chladom malebný všade naokolo, len nie v ľudských srdciach. Toto posolstvo mi hlboko utkvelo v pamäti, lebo nesie v sebe veľkú životnú pravdu. Čo môže byť v živote smutnejšie ako ľadové ľudské srdce, plné chladu, bez citu, vľúdnosti a lásky? A čo môže byť v zime krajšie, ako bielunkým snehom pokryté hory a polia, ktoré nás svojou zimnou romantikou vyzývajú k čistote myšlienok a ku kráse života?

Prežívame prvé dni po vianočnej dobe, v objatí januárovej zimy, ktorá viac ako zimnú krásu, má skôr enormné problémy s pandémiou a jej dôsledkami. Bielunkého snehu bolo doteraz na mnohých miestach Slovenska poriedko, ale to nás trápi asi najmenej. O to viac je dôležité, aby v čase obáv o zdravie svoje i svojich blížnych, neboli naše srdcia nevšímavé a chladné, ale vnímavé a súcitné, jedným slovom ľudské. Nemali by sme pritom zabúdať, ako tvrdí francúzsky spisovateľ Jean Bruller Vercors, že „Ľudskosť nie je stav v ktorom prichádzame na svet. Je to dôstojnosť, ktorú treba najprv získať.“ V tomto zmysle je každý kríž, choroba, problémy i súčasná pandémia skutočnou školou i previerkou ľudskosti. Všetky momentálne ťažkosti sú dôležitou cestou k tomu, aby sme objavovali a nachádzali hlboký zmysel v niečom, čo povrchne považujeme za zbytočné, až nezmyselné. Takto sa nám ponúka jedinečná príležitosť k zmene myslenia i vnímania hodnôt a šanca, aby sme boli lepší.

V evanjeliu dnešnej nedele vyhľadal Ondrej svojho brata Šimona a oznámil mu: „Našli sme Mesiáša, čo v preklade znamená Kristus... Ježiš sa naňho zahľadel a povedal: ´Ty si Šimon, syn Jánov, ale budeš sa volať Kéfas´, čo v preklade znamená Peter“ (Jn 1, 35-42).

Petrovo nové meno Kéfas, po aramejsky Kefá, znamená Skala. V gréčtine to je Pétros alebo Pétra a v slovenčine Peter. Dôležité je pripomenúť, že sa nejedná o obyčajné meno pre človeka, ale o meno úradu a poslanie. V tejto súvislosti čítame v Matúšovom evanjeliu: „A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi“ (Mt 16, 18-19).

Evanjeliový príbeh o tom ako Ondrej, Šimonov brat, ešte z jedným učeníkom, vyhľadali Šimona a zvestovali mu: „Našli sme Mesiáša.“ Tým druhým učeníkom, ako tvrdia exegéti, bol Ján, neskorší apoštol a evanjelista. Ešte na štyroch miestach jeho evanjelia sa nazýva ako „iný alebo druhý učeník, ktorého Ježiš miloval“ (Jn 13, 23; 20, 2; 21, 7.20-24).

Duchovnou podstatou všetkých týchto svedectiev je odhodlanie učeníkov zvestovať Mesiáša svojim bratom a priateľom. Samotná udalosť dostáva silnú evanjelizačnú náplň, ktorej ovocím je nájdenie Mesiáša. To znamená, že ten, kto ho nájde, neponechá si ho iba pre seba, ale v bohatosti poznania a daru ho zvestuje aj iným.

Keď som vlani, po 38 rokoch pastorácie z vlastného rozhodnutia odchádzal na dôchodok s duchovnou výpomocou v mieste bydliska, bol som obdarovaný krásnym zážitkom. Mladí členovia farského súboru mi pri rozlúčke podarovali živé bylinky do mojej záhradky. Jedna slečna mi pritom povedala: „Pán farár, vám ďakujem za to, že verím a rada chodím aj do kostola.“ Z jej svedectva som bol hlboko dojatý. Za celý život mi nikto a nikdy nič podobné nepovedal. Niekto si možno povie, že je to veľmi slabý životný úspech a výsledok, ale na tom nezáleží. Ježiš by bol zomrel na kríži aj za jedného človeka, preto aj mne sa oplatilo byť kňazom aj kvôli jednej dušičke. A možno boli aj dve-tri, Pán Boh to vie lepšie. V každom prípade ma spomínané vyznanie veľmi potešilo a som zaň veľmi vďačný.

Každý kresťan má poslanie životom evanjelizovať a iným na cestičke viery svietiť a pomáhať. Možno nikdy nespozná ovocie svojho „duchovného úspechu“, ale dôležité je, aby robil čo môže s pokorou a láskou. Pápež František povedal: „Taký politik, taký kresťan, duchovný pastier, i biskup či kňaz, ktorý nie je schopný povedať ´my´ namiesto ´ja´, nie je na výške situácie“ (Teležurnál TG5 špeciál, 10. 1. 2021).

Bruno Ferrero, v jednom príbehu pre potešenie duše, hovorí o istom mužovi, ktorý dokázal každému odpustiť a na nikoho sa nehnevať. Pán Boh k nemu poslal anjela, ktorý mu oznámil, že za jeho dobrotu si má vybrať nejakú odmenu. Anjel mu ponúkol dar uzdravovať. Muž to odmietol so slovami, aby Pán Boh uzdravoval koho sám chce. Potom mu anjel ponúkol schopnosť obrátiť všetkých hriešnikov a privádzať ich na správnu cestu. Muž aj toto odmietol so slovami, že takáto činnosť nie je pre ľudí, ale pre anjelov. Boží posol bol nešťastný z chlapa, ktorý nič nechcel pre seba a prosil ho, aby si predsa niečo vybral, lebo sa nemôže do neba vrátiť naprázdno.

Po dlhšej úvahe muž povedal: „Dobre teda. Chcel by som robiť dobro, ale tak, aby si nikto nevšimol, že som to bol ja.“ Anjel mu vyhovel. Požehnal mužov tieň a dal mu moc konať dobro, uzdravovať, utešovať a pomáhať. Muž prešiel mnohými krajinami a skadiaľ chodil, všade konal zázraky. Zem vydávala bohatú úrodu, chorí nachádzali úľavu a smutní potešenie. Muž vykonal veľa dobrého a ani si nevšimol, že to robí on, lebo jeho tieň stál vždy za ním. Bol šťastný a hlavne iných robil šťastnými.

Mráz je príjemný na tvári človeka, ktorého líca sú vyštípane od studeného pohladenia zimy a pritom je jeho duša naplnená teplom nehy. Chlad v ľudských srdciach nemá črty človečiny, ani kontúry hodnoty a krásy. Ľadové srdcia voči ľuďom, prírode, k životnému prostrediu a k zdrojom zeme, v necitlivosti svedomia a v sebeckej hrabivosti, nevidia nikoho iba seba a na budúce pokolenia nehľadia. Konečne pochopme, že bez ekológie duše a čistoty svedomia, budú všetky ekologické a environmentalne úsilia iba akademickým mudrovaním a utópiou. Stará skúsenosť nás presviedča, že akí sme v srdci, tak aj myslíme a konáme.

Milí priatelia, ruský spisovateľ Lev Nikolajevič Tolstoj povedal: „Naše nešťastie nie je v tom, že žijeme krátku dobu, ale v tom, že žijeme zle, žijeme proti sebe a svojmu svedomiu. Prepchávame si život zbytočnosťami alebo ho premárnime hlučnými slovami. Je treba iba jediné – prebudiť ľudské srdce a zasiať do neho myšlienku na Boha.“ Francúzsky filozof Jean Lacroix pripomína: „Boh je zmyslom sveta a svet je jazykom Boha.“ K tomu český spisovateľ Pavel Kosorin dodáva: „Kľúče od nebeskej brány sa fasujú na zemi.“ Každému z Vás prajem, aby aspoň raz v živote zažil krásny pocit, keď mu niekto povie, že vďaka jeho svedectvu života, verí a miluje Pána Boha.

Kňaz: Štefan Kováč Adamov

Mediálna spolupráca

Administrátor a autor web stránky:
Ing. Vladimír Chrenko

Web stránka obsahuje fotografie od uvedených autorov i ostatných prispievateľov:
Jozef Matúš - grafik
Roman Fabík - https://www.rmcphotography.sk/
Samuel Dostál - https://www.facebook.com/samuel.dostal.art
Peter Faltys - https://www.instagram.com/peterfaltys/

ĎAKUJEME! Zavrieť okno

Kontakt

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Topoľčany

Nám. M. R. Štefánika 34/61
955 01 Topoľčany
E-mail: topolcany.fara@gmail.com
Tel.: 038 / 53 263 02
Nemocničný mobil: 0904 / 009 524
IČO: 34075771
DIČ: 2021306826
Číslo účtu Farnosti Topoľčany vedený v Slovenskej sporiteľni:
SK07 0900 0000 0000 3851 2757

Zavrieť okno
Open popup