Službu v kostole vymenil za pomoc v nemocnici! Rímskokatolícky kňaz Ľubor Gál, ktorého všetci volajú Farky, neváhal s pomocou blížnemu svojmu a slúži ako dobrovoľník na ARO v COVID oddelení Fakultnej nemocnice v Nitre. Ako dobrovoľník umýva pacientov, rozváža lieky, dezinfikuje… A pomáha s mŕtvymi telami. Živým sa snaží poskytnúť aj duchovú útechu a modlí sa pri ich lôžkach. Najviac ho hnevajú ľudia, ktorí veria nezmyselným konšpiráciám o COVID-e. Priznáva, že mu je z toho často do plaču. Lákali ho cudzie jazyky a svet, ale napokon svoj život zasvätil Bohu a je z neho rímskokatolícky kňaz. Ľubor Gál (41) už sedem rokov slúži v Novej Vsi nad Žitavou (okr. Nitra) a dedinčania na svojho obľúbeného farára nedajú dopustiť. Všetci ho tu volajú familiárne Farky. Okrem teológie má aj doktorát zo sociológie, ktorú kedysi prednášal.

„V súčasnosti mám od prednášania pauzu. Občas ma oslovia so žiadosťou o nejakú recenziu a momentálne som pracoval na oponentskom posudku k dizertačnej práci. Rád sa vraciam k španielčine. Prekladám texty, ktoré môžem využiť pre svoje kňazské pôsobenie, napríklad do kázní,“ vysvetľuje Ľubor svoje pôsobenie na akademickej pôde.

So založenými rukami nesedí ani v týchto pohnutých časoch. Ešte pred Vianocami sa prihlásil ako dobrovoľník na ARO COVID oddelenia vo Fakultnej nemocnici v Nitre, kde je momentálne najkritickejšia situácia. „Povedal som si, že ma bude mrzieť, ak celé sviatky budem sedieť na fare na gauči, počúvať koledy, napchávať sa šalátom, a ľudia vonku potrebujú pomoc. Nedalo mi to,“ vraví Farky s tým, že napísal do nemocnice a zavolali ho. K mame, s ktorou vždy trávil Štedrý večer, z obavy o jej zdravie prvý raz nešiel. Spojili sa len cez videohovor.

Na ARO slúži ako dobrovoľník 12-hodinové nočné aj denné služby. „Začiatok Vianoc bol naozaj ťažký – personál v nemocnici chýbal. Nakazili sa mnohí lekári, zdravotné sestry i sanitári. Bolo mi do plaču, keď som to videl. Nebolo ľudí. A tých pár, ktorí ostali v nemocnici, makali a padali od únavy,“ opisuje zúfalú situáciu obetavý kňaz, ktorý na oddelení robí všetko, čo treba.

„Pomáhal som pri pacientoch, dvíhať ich, umývať, dezinfikovať prístroje, zariadenie, priestory, nosiť materiál a lieky zo skladov, odnášať vzorky do laboratória, distribuovať stravu. Žiaľ, pomáhal som aj s mŕtvymi telami. Zabaliť do vaku, odviezť na patológiu. Bolo to silné,“ neskrýva svoje emócie Ľubor a zároveň ďakuje všetkým lekárom, sanitárom, sestričkám a upratovačkám. „Patrí im naša úcta!“ zdôrazňuje Ľubor Gál. 

„Prvý deň, keď prišli vojaci, pamätám si slová jedného z nich, keď sa prvýkrát obliekol do overalu a pomáhal s pacientom na umelej pľúcnej ventilácii. Vojak mal tak po štyridsiatke a vyhlásil – vo vojne som nebol, ale toto je ten najťažší zážitok, aký som v armáde zažil…“ prezradil farár zážitok spojený s nástupom armády do nemocnice. Stáva sa mu, že na lôžkach nachádza aj pacientov, ktorých osobne pozná. Všetkým sa snaží pomáhať nielen ako sanitár, ale aj ako služobník Boží.

„Samozrejme, že som chcel pomôcť aj duchovne, modlitbou. Chcel som do toho priestoru priniesť viac Boha… Keďže v nemocnici nie sú povolené návštevy, snažil som sa byť takou spojkou medzi tými vnútri a tými vonku. A chcel som byť aj pri zomierajúcich. Byť tam namiesto rodiny, namiesto najbližších, aby neumierali sami,“ opisuje situáciu na oddelení.

„Myslím si, že mám silný žalúdok. Ako kňaz sa veľakrát stretávam s utrpením, bolesťou, chorobou, umieraním. Utrpenie a smrť druhého človeka sú pre mňa pracovná náplň, aj to patrí k povolaniu kňaza. To najťažšie však nie je moja skúsenosť vnútri nemocnice, ale vonku medzi ľuďmi, ktorí neveria, že smrť je skutočná, že situácia je naozaj vážna. Naozaj vám musí niekto blízky zomrieť, aby ste prestali ignorovať to, čo sa okolo nás deje? Nevyhrážam sa, iba prosím, aby sme boli zodpovední, kým nie je neskoro. A aby ste vedeli, na testy pôjdem zakaždým, keď sa bude dať. Aj očkovanie už mám za sebou. Prosím, pridajte sa,“ vyzýva úprimne kňaz.

V kňazskom poslaní je podľa Ľubora Gála najťažšie ostať nad vecou. Ako aj teraz. „Vidím, ako ľudia, prepáčte za výraz, osprosteli, ako ľahko sa dajú oklamať, ako ľahko uveria konšpiráciám na sociálnych sieťach. Mám pocit, že mnohí iba frflú, nadávajú, kritizujú, sťažujú sa, demonštrujú,“ hovorí otvorene Ľubor.

„Je veľa tých, ktorí chcú rozprávať, ale málo tých, ktorí chcú počúvať. Je veľa tých, ktorí chcú dávať rozumy, ale málo tých, ktorí priložia ruku k dielu a prevezmú zodpovednosť. Ostali sme dnes úplne nahí a tá naša nahota odhalila naše slabé stránky oveľa viac. Sme zlí, zákerní, závidíme si. Chce sa mi z toho plakať,“ zakončil svoju silnú osobnú spoveď obetavý farár.

ZDROJ: http://www.biskupstvo-nitra.sk/svedectvo-knaza-lubora-gala-z-dobrovolnickej-sluzby-na-aro-fakultnej-nemocnice-v-nitre/

image

Mediálna spolupráca

Administrátor a autor web stránky:
Ing. Vladimír Chrenko

Web stránka obsahuje fotografie od uvedených autorov i ostatných prispievateľov:
Jozef Matúš - grafik
Roman Fabík - http://www.rmcphotography.sk/
Samuel Dostál - https://www.facebook.com/samuel.dostal.art
Peter Faltys - https://www.instagram.com/peterfaltys/

ĎAKUJEME! Zavrieť okno

Kontakt

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Topoľčany

Nám. M. R. Štefánika 34/61
955 01 Topoľčany
E-mail: topolcany.fara@gmail.com
Tel.: 038 / 53 263 02
Nemocničný mobil: 0904 / 009 524
IČO: 34075771
DIČ: 2021306826
Číslo účtu Farnosti Topoľčany vedený v Slovenskej sporiteľni:
SK07 0900 0000 0000 3851 2757

Zavrieť okno
Open popup