Milí priatelia, bratia a sestry!

Z dôvodu zatvorených chrámov sme v tichosti príbytkov privítali Nový rok 2021. Domácou liturgiou sme si pripomenuli Slávnosť Zjavenia Pána (6.1.), aj trojkráľové požehnanie domov, aby Kristus bol v nás a Božie požehnanie s nami, zvlášť v tejto neľahkej dobe. Dnešnou nedeľou Krstu Ježiša Krista sa už vianočné obdobie končí. V liturgii, pred Druhým vatikánskym koncilom, Vianoce končili 2. februára – na Hromnice, čo je dnes sviatok Obetovania Pána. Ukončenie Vianoc, pri požehnávaní hromničných sviec, znamenalo veľkú výzvu, aby veriaci i naďalej žili vo svetle Betlehema – vo svetle viery.

Keď sa v súčasnosti Vianoce končia nedeľou Krstu Ježiša Krista, úmysel Cirkvi je takmer totožný. Ježišov krst je výzvou byť verným záväzkom svojho krstu a žiť vo svetle viery trojjediného Boha, ktorý do našej duše vtlačil svoju božskú pečať. Súčasná nemožnosť zúčastňovať sa na bohoslužbách je pre veriacich ťaživá. Zároveň v nej máme príležitosťou lepšie pochopiť, že prejavy viery sú ďaleko rozmanitejšie a variabilnejšie, ako iba návšteva chrámu. Naše domy sa vplyvom zákazu zhromažďovania stali intenzívnejším miestom modlitby a domácimi chrámami. Tým najkrajším chrámom, v ktorom môžeme Bohu denne adorovať, či už je kostol otvorený alebo zatvorený, je nesmrteľná duša ozdobená vierou. Božie slovo responzóriového žalmu nás vyzýva:

„Čerpajme vodu s radosťou z prameňa spásy“ (Iz 12, 3). Vzácne a k životu nepostrádateľné pramene vôd v Palestíne boli obrazom mesiášskych darov. Jánovo evanjelium to zachytáva na dvoch miestach. Ježiš povedal Samaritánke: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky“ (Jn 4, 13-14). Ježiš zvolal: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije... z jeho vnútra potečú prúdy živej vody“ (Jn 7, 37-38). Tieto Ježišove slová majú kontext s prorokom Izaiášom: „budeš ako polievaná záhrada a ako prameň vôd, ktorého vody nikdy nesklamú“ (Iz 58, 11).

V evanjeliu sv. Marka, pri Ježišovom krste v Jordáne, bolo počuť hlas z neba: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie“ (Mk 1, 7-11). Aj ostatné tri evanjelia zachytávajú tento moment krstu Jánom Krstiteľom (Mt 3, 13-17; Lk 3, 21-22; Jn 1, 32-34). Na sviatok Krstu Ježiša Krista je vhodná príležitosť, po stáročiach zvýrazniť nádherný vzťah renesančného básnika Danteho Alighiera, k prastarému baptistériu Svätého Jána Krstiteľa vo Florencii. V Božskej komédii sa v devätnástom speve Pekla umelecky vyjadril:


„Do dna a každej skalnej sinej steny
okrúhlych dier je vrytých na tisíce
a v každej z nich je hriešnik umiestený.
Menšie sú nie, no ani väčšie síce
než jamy v mojom krásnom Svätom Jáne,
ktoré tam slúžia za krstiteľnice“ (XIX, 13-18).

V pätnástom speve Raja, znova spomína Krstiteľnicu, kde sa stal kresťanom:

„Mária, v kviľbách vzývaná ma vydá
v Krstiteľnici, čo skromné mala vráta,
kresťan som bol i vedno Cacciaguida“ (XV, 133-135).


Napokon v dvadsiatom piatom speve Raja sa ako múdry, skúsený a striebrovlasý starec, vracia k tomuto svätému a jemu vzácnemu miestu:

„už s iným rúnom, v hlase s iným zvukom
sa vrátim v chrám i k studni Krstiteľa,
kde ako básnik siahnem za klobúkom,
bo dušu vierou, ňou sa za priateľa
získava Boh, mám odtiaľ zaodetú,
pre ňu mi Peter skrúžil vôkol čela“ (XXV, 7-12).

  
Aj po sedemsto rokoch môžeme obdivovať vrúcny vzťah básnika k milému chrámu baptistéria. Pointou je krásne vyznanie, že na mieste krstu si jeho duša ozdobená vierou, za priateľa získala Boha. Takáto duchovná nádhera sa pri krste deje s dušou každého kresťana. Vďaka životnému jubileu môjho kňazského priateľa Antona Prieberu (* 25.7.1950 – + 2.1.2021), ktorý druhý januárový deň náhle odišiel do večnosti, som mohol v lani po prvýkrát v živote sláviť svätú omšu v zlatomoraveckom farskom chráme, kde som bol pokrstený. Ako koncelebrant som v sanktuáriu stál na tom istom mieste pri krstiteľnici, kde ma pred 63 rokmi pokrstil vtedajší kaplán Alojz Schmiester. Bolo to iba pár metrov od miesta, kde som sa aj v nemocnici narodil.

Mal som vnútorné nutkanie pobozkať miesto, kde som sa stal Božím dieťaťom. Nechcel som vzbudzovať pozornosť prítomných, tak som to urobil nebadane a symbolicky. Pri kľačaní po sv. prijímaní, som si jemne pritisol k perám ukazovák pravej ruky a dotkol som sa ním dlažby chrámu. Tento tichý hold miestu svojho krstu pre mňa znamenal, akoby som v tom okamihu kľačal na mieste narodenia, aj smrti nášho Pána. Naraz som bol v betlehemskej maštaľke i na jeruzalemskej Golgote. Môjmu gestu súčasný svet už asi veľmi nerozumie, ale to ma neoberá o hrejivý pocit v duši a vďačnosť v srdci.

Aktuálnou otázkou dneška je: Aká je tvár súčasného sveta? Svätá matka Tereza hovorí: „Svetu chýba predovšetkým nežnosť a láskavosť... Ľudstvo umiera na nedostatok lásky a vzájomnej úcty. Nikto nemá na nikoho čas, iba na seba.“ Ľudí v mnohých krajinách trápia vojny, hlad, chudoba, prenasledovanie a vyhnanstvo. Staronovým fenoménom sa stáva nenávisť ku kresťanom. V súčasnosti sú kresťania prenasledovaní, vyháňaní z vlasti i zabíjaní v 145 krajinách sveta. Médiá sa dnes naozaj netrhajú uverejňovať pozitívne udalosti s náboženským obsahom. Ako keby veriaci nerobili nič užitočné. V človeku, ktorému vyrvú dušu a sýtia ho jedom, nezostane veľa dobrého. Prorok Izaiáš sa pýta: „Prečo platíte striebrom za to, čo nie je chlieb a driete za to, čo nesýti?“ (Iz 55, 2). Nádej vyjsť z našej biedy je v obnove dobroty a lásky. Matka Tereza hovorí: „Keď sa navzájom milujeme, keď si do domovov prinášame pokoj, radosť a prítomnosť Pána, môžeme premôcť všetko zlo sveta.“

Milí priatelia, sviatosť krstu nás oslovuje byť dobrými ľuďmi a zodpovednými kresťanmi. Pred tvárou sveta nás, aj v tohtoročnom sčítaní obyvateľstva vyzýva, verejne sa prihlásiť k svojej Cirkvi. Vďaka nej celoživotne spoznávame duchovný svet, Božiu lásku a Ježišovu radostnú zvesť spásy. Pandémia nám zjavila zraniteľnosť nášho sveta a života. Mať svoje meno zapísané v Božom srdci je pocit istoty. Krst nám je novým impulzom k tomu, aby sme sa kresťanským životom, myslením a skutkami, usilovali byť milovanými synmi a dcérami nebeského Otca. Nikdy nezabudnime, že krstom si aj naše duše ozdobené vierou, za priateľa získali Boha. Buďme mu za to veľmi vďační.

Kňaz: Štefan Kováč Adamov
(10. januára 2021)


image

Mediálna spolupráca

Administrátor a autor web stránky:
Ing. Vladimír Chrenko

Web stránka obsahuje fotografie od uvedených autorov i ostatných prispievateľov:
Jozef Matúš - grafik
Roman Fabík - http://www.rmcphotography.sk/
Samuel Dostál - https://www.facebook.com/samuel.dostal.art
Peter Faltys - https://www.instagram.com/peterfaltys/

ĎAKUJEME! Zavrieť okno

Kontakt

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Topoľčany

Nám. M. R. Štefánika 34/61
955 01 Topoľčany
E-mail: topolcany.fara@gmail.com
Tel.: 038 / 53 263 02
Nemocničný mobil: 0904 / 009 524
IČO: 34075771
DIČ: 2021306826
Číslo účtu Farnosti Topoľčany vedený v Slovenskej sporiteľni:
SK07 0900 0000 0000 3851 2757

Zavrieť okno
Open popup