735. výročie úmrtia Tomáša Akvinského

7. 3. 1274 zomrel jeden z najvýznamnejších teológov katolíckej cirkvi - sv. Tomáš Akvinský. Svojou pozoruhodnou argumentáciou, hlbokou nábožnosťou a obdivuhodnou bezúhonnosťou života získal prezývku „Anjelský učiteľ“. Napísal: Suma proti pohanom, Suma teologická, O dokonalosti duchovného života, O jednote rozumu, O pravde, O duši.

Narodil sa okolo roku 1225. Od útleho veku bol na výchove v benediktínskom kláštore v Monte Cassino. V roku 1244 sa stal dominikánom. Študoval na univerzite v Neapoli (1239) i v Paríži (1245-1248). V Kolíne nad Rýnom bol žiakom (1248–1252) Alberta Veľkého, ktorý ho odporučil za učiteľa v Paríži (1252-1259; tu pôsobil aj v rokoch 1268–1272). Bol generálnym kazateľom v Taliansku (Neapol, Orvieto, Viterbo, Rím). V Neapoli zakladal (1272–1274) rehoľnú univerzitu. Ukázal možnosť pre racionálne prijatie Božej existencie (naznačil päť ciest k tomuto poznaniu: prvý hýbateľ; prvá účinná príčina; nevyhnutné trvalé bytie; dokonalá dobrota; rozumný usporadúvajúci princíp) dôverou v ľudský intelekt cez prirodzené poznanie a správne usudzovanie. Prispel k súdržnosti náboženskej viery a dôsledne uvažujúceho ľudského rozumu. Nehlásal len duchovnú povinnosť kresťanskej viery, ale aj spoločenskú povinnosť nezištných skutkov. Zmieril pohanského Aristotela s Kristom, zmieril náboženské pravdy poznané vierou s poznatkami získanými ľudským rozumom. Vytvoril najsúdržnejšiu syntézu kresťanského náboženstva s klasickou filozofiou. K jedinej pravde vedie aj cesta správne uvažujúceho ľudského rozumu, aj cesta prehlbovanej viery z prijatého Božieho zjavenia.

Z myšlienok:
•Ľudské poznanie vzniká v dôsledku rozumového rozboru vecných foriem v podobe, v akej sú prístupné zmyslovému vnímaniu.

•Systém konečného získava existenciu účasťou (participáciou) na božskom... Substancie konečných vecí sú zjednotením látky a formy.

•Boh je súcno (ens) zo svojho vlastného bytia... každé iné súcno je súcno z účasti... V Bohu je esencia i existencia neoddeliteľná, ba totožná; k tomu „čo“ Boh je, patrí, “ že“ je... Boh nie je len prvou príčinou každého pohybu v systémoch konečných, ale je tiež súbežnou príčinou všetkých priebehov v prírode.

•Láska je priateľstvo človeka s Bohom... Žiť v pokoji je záležitosťou lásky. Ale položiť základ pre pokoj, to je úloha pre múdrosť, ktorá všetko usporadúva. Na múdrosť nás pripravuje pokora...Blaženosť človeka spočíva v poznaní Boha.

•Svätosť nespočíva v tom, že veľa vieme alebo veľa rozjímame; veľké tajomstvo svätosti je v tom, že veľmi milujeme.

•Keď dávame, dostávame; keď odpúšťame, bude nám odpustené; keď milujeme druhých, vytvárame skutočne ľudské vzťahy a pomáhame zrodu lepšieho sveta.

•Vládca je určený preto, aby chránil spravodlivosť. Cieľom moci má byť uskutočnenie spravodlivosti.

•Nemôžem už písať. Videl som veci, proti ktorým je všetko, čo som napísal, ako slama.

•Prirodzený zákon nie je nič iné, než od Boha dané svetlo rozumu.

•Účelom pôsobenia pravdy je, aby sa do duše vtlačil celý poriadok vesmíru.
(dmj)