VIDIEŤ BOHA

V ďalekej krajine žil raz jeden kráľ,ktorý...
08. Apríl 2017

PÔST...ZNAMENÁ HLADOVAŤ?

Otec išiel s deťmi na prechádzku a stretli svojho duchovného otca. Juraj s Helenkou sa naháňali...
19. Marec 2017

ALIKE

Čím skôr si uvedomíme, že žijeme len raz, tým skôr začneme skutočne žiť!
08. Január 2017

UVAŽUJME NAD SRDCOM OTCA

Vatikán (14. marca, RV) – Benedikt XVI. sa pred modlitbou Anjel Pána prihovoril veriacim z okna svojej pracovne týmito slovami:
Drahí bratia a sestry!
V túto Štvrtú pôstnu nedeľu čítame evanjelium o otcovi a dvoch synoch, známejšie ako podobenstvo o márnotratnom synovi (Lk 15,11-32). Táto stať svätého Lukáša tvorí vrchol spirituality a literatúry všetkých čias. Skutočne, čím by boli naša kultúra, umenie a všeobecne naša civilizácia bez tohto zjavenia Boha Otca, plného milosrdenstva? Toto podobenstvo nás nikdy neprestáva dojímať a vždy, keď ho počúvame alebo čítame, nám ponúka nové významy. Tento text evanjelia nám hovorí predovšetkým o Bohu, umožňuje nám poznať jeho tvár, alebo ešte lepšie, jeho srdce. Po Ježišovom rozprávaní o milosrdnom Otcovi veci už nie sú ako predtým. Teraz Boha poznáme: On je náš Otec, ktorý nás z lásky stvoril slobodných a schopných poznania, ktorý trpí, keď sa strácame a oslavuje, keď sa vraciame. Preto vzťah k nemu sa buduje cez osobné dejiny, podobne ako vzťah dieťaťa k jeho rodičom: spočiatku je na nich závislé, neskôr sa domáha vlastnej autonómie a nakoniec - ak ide o pozitívny vývoj – dozrie k zrelému vzťahu, založenému na vďačnosti a skutočnej láske.

V týchto etapách môžeme vidieť i okamihy cesty človeka vo vzťahu k Bohu. Môže existovať fáza pripomínajúca detský vek: náboženstvo motivované potrebou a závislosťou. Postupne ako človek rastie a osamostatňuje sa, chce sa oslobodiť od tejto podriadenosti a stať sa slobodným, dospelým, schopným zariadiť sa sám a robiť vlastné, samostatné rozhodnutia, mysliac si, že k tomu nepotrebuje Boha. Táto fáza je delikátna a môže viesť k ateizmu. Ale i toto obdobie nezriedka ukrýva potrebu odhaliť pravú tvár Boha. Našťastie, Boh sa nikdy nespreneverí svojej vernosti a aj keď sa vzďaľujeme a strácame, naďalej nás sleduje svojou láskou, odpúšťa nám naše chyby a ozýva sa v našom svedomí, aby nás privolal k sebe. V podobenstve sa dvaja bratia správajú rozdielne: mladší odchádza a padá stále nižšie a nižšie, kým starší zostáva doma, avšak jeho vzťah k otcovi je tiež nezrelý. Keď sa brat vráti, starší brat nie je šťastný ako jeho otec. Naopak, nahnevá sa a nechce vojsť do domu. Dvaja synovia predstavujú dve možnosti nezrelého vzťahu k Bohu: rebéliu a pokrytectvo. Obe tieto formy prekonáva skúsenosť milosrdenstva. Len keď zakúsime odpustenie a poznanie, že sme milovaní nezaslúženou láskou, väčšou než je naša bieda ale aj naša spravodlivosť, vstúpime nakoniec do skutočne slobodného synovského vzťahu s Bohom.

Drahí priatelia, uvažujme nad týmto podobenstvom. Nájdime sa i my v dvoch bratoch a predovšetkým premýšľajme nad srdcom Otca. Vložme sa do jeho náručia a nechajme sa obnoviť jeho milosrdnou láskou. Nech nám v tomto pomáha Panna Mária, Matka milosrdenstva.




( TK KBS, RV pd; pz )




KONTAKT

Farský úrad:
Tel. 038 / 53 263 02
e-mail: topfara@centrum.sk

Nemocničný mobil pre prípad zaopatrenia: 0904 / 009 524

MYŠLIENKA

Veľmi často sa uspokojujeme túžbou byť anjelmi v nebi a pritom zabúdame byť čestnými ľuďmi tu na zemi.
sv. František Saleský
PRIHLÁSENIE
zobraziť znaky hesla