PRAJEM SI

Nikdy sa nevzdávaj svojich snov. Všetko, čo má prísť, príde v pravý čas. Len ver!
15. September 2017

KEĎ SA S MAMOU ROZÍDETE…

Včera sa ma opýtala dcéra: „Oci, a keď sa rozídete s mamou, kto si nechá dve deti...
16. Máj 2017

VIDIEŤ BOHA

V ďalekej krajine žil raz jeden kráľ,ktorý...
08. Apríl 2017

SVET SI PRIPOMENUL 12. VÝROČIE SMRTI MATKY TEREZY

Kongregácia misionárok lásky na celom svete si počas uplynulého víkendu pripomenula 12. výročie smrti blahoslavenej Matky Terezy z Kalkaty, svojej zakladateľky, ktorej 100. výročie narodenia sa bude sláviť na budúci rok. Generálna predstavená kongregácie sestra Mary Premaová pri tejto príležitosti uviedla: „Hrdinská svätosť jej života nás uisťuje, že jej smrť tu na zemi znamenala jej zrodenie pre nebo“. Pripomenula, že Matka Tereza otvárala svoje srdce pre lásku k všetkým ľuďom: „Neustále nás inšpiruje k tomu, aby sme otvorili oči a vnímali dôstojnosť Božieho dieťaťa v chudobných, aby sme im prinášali pokoj a radosť prostredníctvom pokornej služby.“ Arcibiskup Kalkaty Mons. Lucas Sirkar sa pred časom vyjadril pre agentúru Asianews o univezalite svedectva Matky Terezy: „Pápež Benedikt XVI. spomenul Matku Terezu trikrát vo svojej prvej encyklike Deus Caritas Est, aby demonštroval univerzalitu kresťanskej charity. Blahoslavená ukázala svoju lásku k Bohu skrze lásku k chudobným. Vždy hovorila, že to, čo súčasný svet potrebuje najviac, je láska, a že nedostatok lásky je tá najväčšia chudoba na svete. Milovať Boha a blížnych je pre našu dobu podstatné. Iba to môže zachrániť naše rodiny, spoločnosť, náš národ, i celý svet.“

 

Agnes Gonxha Bojaxhiu, Matka Tereza

Narodila sa: 27. august 1910, Skopje (Macedónia) 
Zomrela: 5. septembra 1997, Kalkata (India)

 

Agnes Gonxha Bojaxhiu známa ako „matka Tereza“, alebo aj „Tereza z Kalkaty“, bola najmladšou z troch detí; jej sestra Age sa narodila v roku 1904 a brat Lazar v roku 1907.

Narodila sa ako dcéra do majetnej albánsko-katolíckej rodiny v Skopje, dnešného hlavného mesta Macedónie. V roku 1910 bolo toto malé mestečko súčasťou Osmanskej ríše. V detstve ju oslovavali namiesto Tereza Gonxha, čo znamená „púčik kvetu“.

Pramene jej angažovanosti boli v hlbokej viere v Boha, absolútna vernosť cirkvi a jej hlave – pápežovi. Veľmi skoro sa priblížila k bohu, nakoľko vo veku 12 rokov sa rozhodla stať sa mníškou. U svojho obecného farára sa stala členkou ženskej rehole, ktorá bola činná v Bengálsku (India). Hlavnou činnosťou rehole bolo školstvo. Vo veku 18 rokov požiadala o prijatie do Loretského rádu v Bengálsku. Loretský rád patril k medzinárodnému rádu, ktorý bol riadený v Bangálsku z Írska. Na jej žiadosť odpovedali, že jej cesta do Bengálska je možná len cez Írsko.

Dňa 26. septembra 1928 opustila Skopje a išla ako novicka do Írska. Ešte v ten rok, v novembri, opustila Írsko a odcestovala od Indie, kde sa začal jej noviciát. Počas tejto doby sa rozhodla, že ako príslušníka Karmelitániek, ktorým prisala svätosť v roku 1927, zmení svoje meno a prijme meno Tereza.

V roku 1931 tam zložila svoj prvý prísľub. Potom odcestovala do školy svätej Márie v Kalkate. Tu strávila sedem rokov, najprv ako učiteľka, neskôr ako riaditeľka. Odtiaľ pochádza aj označenie „Tereza z Kalkaty“.

Pri cestách po krajine a meste Kalkata sledovala v roku 1946 volanie Boha, aby sa venovala životu chudobných. Ale až o dva roky neskôr, v roku 1948, dostala povolenie opustiť rád. Cirkevné právo túto žiadosť označovalo ako „exklauzácia“; zostala mníškou s dovolením pracovať mimo konventu.

Od tejto chvíle žila v jednoduchom „práčskom oblečení“, ktoré sa skladalo z bieleho sári s modrým lemom, medzi najchudobnejšími z chudobných.

V roku 1965 založila s dovolením vtedajšieho pápeža Pavla VI. rád „Kongregácie misionárok lásky k blížnemu“. K tomuto rádu medzičasom patrí približne 4.000 rádových sestier a 500 rádových bratov v 123 krajinách na Zemi s asi 600 pobočkami.

V Kalkate založila tzv. „úmrtné domy“, v ktorých smrteľne chorí ľudia zo štvrti chudobných dostali posteľ, medicínsku starostlivosť, jedlo a ľudské zaobchádzanie. Ďalej adoptovala niekoľko tisíc detí, čím ich zachránila od beznádajeného života. Tento príklad bol prebraný v mnohých rádoch a našiel celosvetovú aplikáciu.

Za svoje pôsobenie obdržala v roku 1979 v Osle Nobelovú cenu za mier.

Na kritiku chýbajúcich lekárskych odborných vedomostí jej spolupracovníčok a na údajne nedostatočné lekárske a hygienicke podmienky v jej zariadeniach odpovedala: „Nie úspech, ale viera v Boha je dôležitá.“ Bola nasledovníčkou konzervatívej viery v Boha, čo vyjadrovala svojím odporom k rozvodom a predovšetkých bola proti akýmkoľvek druhom potratov. Kritici jej činnosti často poukazovali na to, že by jej malo ísť viac o zlepšenie stavu trpiacich núdzou, ako o „svetskú“ pomoc!

Umrela 5. septembra 1997. 

Dňa 19. októbra 2003 bola blahoslavená pred asi 300.000 veriacimi, v rámci 25 ročného pontifikátu pápeža Jána Pavla II. v Dóme sv. Petra.

štvrtok 27. 1. 2005 21:07 | Primar.sme.sk

 


KONTAKT

Farský úrad:
Tel. 038 / 53 263 02
e-mail: topfara@centrum.sk

Nemocničný mobil pre prípad zaopatrenia: 0904 / 009 524

MYŠLIENKA

Nech žiadna duša nepochybuje, hoci by bola najbiednejšia. Kým žije, každá môže dosiahnuť veľkú svätosť, lebo sila Božej milosti je veľká. Záleží len na nás, aby sme neodporovali Božiemu pôsobeniu.
Sv. Faustína I.
PRIHLÁSENIE
zobraziť znaky hesla
POKRSTÍME:
Dominik Kotešovský
Michal Macejka